Blog

Porno, Fast Food a Evolúcia

Čo sa stane keď dáte potkana do klietky s plodnou samičkou? Najprv uvidíte zúrivú kopuláciu. Potom ale po čase samček stratí o samičku záujem. Keď ale vymeníte samičku za novú, samček okamžite naberie nových síl a pokračuje v kopulácií. Tento proces s novými samičkami môžete opakovať až kým samček skoro uhynie z vyčerpania. Nazýva sa to Coolidgov efekt – automatická reakcia na nových partnerov. Tento efekt tiež spôsobuje u ľudí závislosť na porne.

Tak ako potkan, aj človek má v mozgu primitívny mechanizmus, ktorý ho tlačí k oplodneniu 2D samičiek na obrazovke. (Coolidgov efekt sa objavuje rovnako u žien. Štúdie ukázali, že keď sa vyskytne príležitosť, ženy sú rovnako promiskuitné ako muži.)

Primitívne okruhy v našom mozgu majú na starosť naše emócie, impulzy a podvedomé rozhodovanie. Svoju prácu robia tak efektívne, že evolúcia nemala potrebu ich za celú tú dobu nejako meniť.

q

Čítať ďalej...

Nový ateizmus s empatiou

Po vyhláseniach pápeža Františka a jeho obdivuhodnom prístupe k neveriacim, ma ešte viac potešil blog z opačného tábora. Ariane Sherine, známa tiež z britskej“Ateistickej Autobusovej Kampane”, ktorú robila spolu s Richardom Dawkinsom, napísala pred pár dňami článok o jej premene vnímania ateizmu. Hlavné posolstvo jej cesty spočíva v tom, že dnes považuje za dôležitejšiu vľúdnosť.

Čítať ďalej...

Čo ste o vzťahoch možno nepočuli

Muži aj ženy sú v rovnakej miere zodpovední za neúspechy vo vzťahoch, takže úspech vášho vzťahu leží vo vašich rukách. V skutočnosti je myšlienka, že vy a váš partner máte pracovať na vašom vzťahu, úplne nesprávna. Váš vzťah pracuje na vás. Tak fungujú všetky vzťahy. Vzťahy fungujú ako stroje slúžiace na rast – hlavne manželstvo. Žiadny iný vzťah vám neposkytne viac radosti, lásky a spojenia, ale rovnako frustrácie, sklamania a starostí. (vzťah s rodičmi vám to tiež vie poskytnúť, ale manželstvo je nádobou toho všetkého a hlavne je osobne zvolené, zatiaľ čo rodina nie.)

img

Čítať ďalej...

Tajomstvo šťastia

Nedávno som pred spaním pozeral na TED-e prednášku Shawna Anchora zo série „Work Smarter“. Po dopozeraní som bol nútený sa zamyslieť nad štandardne rozbehanými vecami vo svojom živote. Často krát prežívame svoj život ako na bežiacom páse. Častý stres, naháňačky a každodenná rutina nám vytvára ten pocit rozbehnutého vlaku, ktorý nejde zastaviť. Poznáte ten pocit?

Tento životný štýl moderného človeka zbavuje nielen plného prežívania života, ale často krát zapríčiňuje podráždenosť a ten náš tradičný slovenský negativizmus. Nepomáhajú k tomu ani každodenné správy, kde značným spôsobom prevažujú negatívne nad pozitívnymi. Výsledok tohto je podobný syndrómu medikov v prvých ročníkoch.

Čítať ďalej...

Zabil Darwin Boha a vieru?

V novembri 1859, publikoval jeden Brit teóriu, ktorá zmenila všetko, čo sme dovtedy vedeli o svete. Bol to Charles Darwin. Príchod Darwinovej teórie evolúcie vnímajú mnohí ako smrť božieho stvorenia a zrodenie moderného ateizmu. Darwinova teória bola nazvaná univerzálnou kyselinou.

Rozožrala každé tradičné chápanie sveta, vrátanie viery v Boha. Odporovala Biblickému pohľadu, že Boh stvoril svet, a rastliny a zvieratá v šiestich dňoch, 6000 rokov dozadu. Ak bol tento pohľad v kresťanstve centrálny, bol v smrteľnom ohrození. Ale takto to brať, je nepochopením základov kresťanskej viery a toho čo o stvorení sveta učili zakladatelia kresťanstva. Panuje taká domnienka, že tisíce rokov, ľudia verili, že v Biblii bola popisovaná faktická udalosť skutočného stvorenia na zemi. Ale takto to chápať, znamená v hĺbke nepochopiť zmysel Biblie.

Čítať ďalej...

KDE SA NARODÍM, TOMU VERÍM

Dnes sa takmer každý Slovák pokladá za kresťana. Nie je to však vec osobného presvedčenia či spôsobu života, ale skôr kultúrneho prostredia. Iste ste už počuli názor, že človek, ktorý sa narodil na Blízkom Východe, je pravdepodobne moslim, ak sa narodil v Číne, bude asi budhistom a ak ste sa narodili v Európe, tak ste kresťanom. To vyplýva z predpokladu, že kresťanstvo je vecou zhody okolností, za akých sme sa narodili. Viera v Ježiša je len výsledkom našej výchovy. Nuž, ak naša viera nie je nič viac, ako naše kultúrne normy, potom ako môže ktokoľvek vedieť, či máme naozaj pravdu? A ak tvrdíme, že Kristus je pravda, tak nie je Boh nespravodlivý voči tým, ktorí sa bez vlastného zavinenia jednoducho narodili v “nesprávnej krajine?”

Odpovedať na túto otázku by sme mohli tzv. empirickým argumentom. Pri tom je treba vysvetliť misionárske zámery Boha a ukázať, že Kristovo poslanie zahŕňa všetky krajiny, že skrze tohto jedného chce Boh požehnať všetky národy, lebo chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy (1Tm 2:4). V Božích zvrchovaných zámeroch teda neexistuje nič také ako “narodiť sa v nesprávnej krajine.”

Pastircak

Myšlienka, že Kristovo kráľovstvo je pre ľudí všetkých národov a jazykov (Iz 66:18), je ústrednou témou Biblie. Na začiatku Biblie “Boží ľud” zahŕňa celé ľudstvo. Bezprostredne pred Potopou sa ľudstvo rozdelilo na tých, ktorí sa podriaďujú Božej vláde a tých, ktorí sa nepodriaďujú. Počet tých, ktorí sú mimo Božieho kráľovstva už vysoko prevyšuje počet tých, ktorí sú v ňom. Noach a jeho rodina sú jediní, ktorí majú správny vzťah s Bohom. Keď sa dostaneme do Genezis 11, zdá sa, akoby už ani neexistoval “Boží ľud,” lebo nikto neuznáva Boha. V Genezis 12 potom Boh povoláva jedného človeka – Abraháma – a dáva mu takýto sľub: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak staneš sa požehnaním. Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem tých, čo tebe zlorečia, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. Tu sú spojené 2 zdanlivo protichodné myšlienky: Boh sľubuje vybudovať jediný “veľký národ,” a zároveň do toho zahŕňa “všetky čeľade/národy zeme.” Boh chce vytvoriť jednotu z celej ľudskej rasy, ktorú však bude vytvárať hlboká národnostná rozličnosť.
Paradoxne sa tento Boží zámer deje jeho zvrchovanou voľbou. Vidíme, že Boží spôsob požehnania sveta je partikulárnym spôsobom. Boh robí rozlišovaciu čiaru vo vnútri ľudskej rasy: Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem tých, čo tebe zlorečia. Ďalej už tu vidíme, že Boh použije určitých vyvolených jednotlivcov, aby uskutočnil zjednotenie celého ľudstva: Urobím ťa veľkým národom… a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. Boh požehnáva vyvoleného, ale konečným Božím zámerom je požehnaťvšetky čeľade zeme.
V Genezis 12 Boží ľud tvorí vlastne len jeden človek – Abrahám. V ďalšom období sa počet ľudí v Božom kráľovstve rozširuje a zároveň vzrastajú aj odlišnosti Abrahámových potomkov. Izák je požehnaný, a nie Izmael. Jakob, a nie Ezau zdedí zasľúbenia. Táto odlišnosť je daná na jednej úrovni ľudskou reakciou, ale na vyššej úrovni rozhoduje Božia voľba. Boh si vyvolil Abraháma, Izáka a Jakoba. Nezdá sa, že v nich a ich charaktere bolo čokoľvek, prečo by si ich Boh bol vyvolil. Telesné potomstvo s Abrahámom nezaručuje, že je človek zahrnutý do zasľúbení. Pravými potomkami Abraháma nie sú deti tela, ale deti zasľúbení.

Inými slovami, keď človek počuje evanjelium a uverí, je to výsledok Božej zvrchovanosti. Z tohto hľadiska teda neexistuje “náhodné narodenie.” Tento princíp pokračuje v celom zvyšku Starej zmluvy. Proroci rozlišovali medzi Izraelom ako telesnými potomkami Jakoba, naproti Izraelu v užšom zmysle, ktorý označovali ako verný zvyšok (Izaiáš 10:20). Napríklad Izaiáš prirovnáva tento “pravý Izrael” k čistému kovu, ktorý bol zbavený nečistôt (Izaiáš 1:25) a k peknej vinici bez tŕnia (Izaiáš 27:3-4). Rovnako dôležitý je fakt, že hoci Izrael si zachováva zvláštne postavenie v Božích plánoch, už tu nachádzame známky, že Božie sľuby presahujú Izrael a siahajú aj pohanským národom. Prostitútka Rachab z Jericha je zachránená (Joz 2:1; Hb 11:31). Kráľovná zo Sáby počúva Šalamúna. Boh posiela Jonáša kázať evanjelium asýrčanom v Ninive. Ž 117:1 vyzýva všetky národy chváliť Hospodina.
Je veľmi dôležité, že tak ako vzrastá očakávanie, že Boh pošle na svet Mesiáša, je jasné, že jeho úloha bude medzinárodná. Napr. v kľúčovom proroctve o “Synovi Človeka” v Danielovej knihe 7:14 čítame:Dostal moc, slávu i kráľovstvo, aby mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti.
V Novej zmluve sa už multikultúrna podstata Božieho kráľovstva v Kristovi naplno prejavuje. Hoci Pán Ježiš je podľa rodokmeňa z Matúša 1 potomkom Abraháma a napriek tomu, že svoju službu konal najprv medzi Židmi, je tiež jasné, že prišiel aj k pohanom. U Jána 10:16 napríklad hovorí: Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. To sú ovce, ktoré sú mimo Izraela. U Jána 19:11 Ježiš tvrdí, že jeho autorita presahuje aj Ponstského Piláta (a teda aj vtedajšieho najmocnejšieho človeka).
Evanjeliá sú posiate absolútnymi vyhláseniami, ktoré ukazujú na celosvetový rozsah Ježišovho poslania. Napr. Ján 5:24: každý, kto počúva moje slovo a verí… Ján 6:40: každý, kto vidí Syna a verí v neho… To isté je aj v snáď najznámejšom v. celej Biblie, v Jánovi 3:16: Lebo tak Boh miloval svet…nie: “tak Boh miloval Židov…” Po Ježišovom nanebovstúpení rozšírenie evanjelia dokazuje, že aj pohania sú zahrnutí do Božích zasľúbení Abrahámovi. Pavol a iní nesú evanjelium do Ríma, Korintu, Efezu, Tesaloník, Galácie, Antiochie, Atén, Galácie, Cyprus a Krétu. Toto je taká dôležitá záležitosť, že Pavol preto konfrontoval aj Petra (Galaťanom 2:11-14). V Skutkoch apoštolov 10 po stretnutí s Kornéliom Peter uznáva, že evanjelium je pre všetkých: Naozaj poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.
Na konci Biblie vidíme neuveriteľný obraz medzinárodného charakteru Božieho kráľovstva. V Zjavení 7:9 vidíme veľký zástup, ktorý nikto nemohol spočítať; z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka stáli pred trónom a pred Baránkom… Taká je vízia budúcnosti, v ktorej je sľub Abrahámovi naplnený v Kristovi.
Toto je kresťanstvo, ktoré zdieľame svojim priateľom a príbuzným. Biblia je multikultúrna a nezáleží na tom, aká je človekova národnosť. Synom Abrahámovým sa nestaneš tým, že sa narodíš v nejakej krajine, ale tým, že uveríš Božím sľubom v Kristovi.

Musíme pripomínať, že kresťanstvo nepochádza zo Slovenska, ani z Ameriky. Tieto krajiny majú dnes kresťanské dedičstvo, ale pridali sa k hnutiu, ktoré vzniklo na Blízkom Východe, v malej krajine, ktorá sa volá Izrael. Kultúrne korene kresťanskej viery preto vôbec nie sú Západné. Biblická viera sa rozšírila z Východu, a nie zo Západu.

Ďalej musíme povedať, že Božie zasľúbenia boli od začiatku otvorené pre všetkých. Zahŕňali ľudí akými bola moábska Rút, či Epainetus, prvý obrátený kresťan v Ázii (Rimanom 16:5). Ježišovo záchranné poslanie je naozaj medzinárodné a je určené pre každého bez ohľadu na rasu či pôvod. Jedného dňa budú zhromaždené veľké zástupy z každého národa v nebi okolo trónu Božieho Baránka. Aj v tejto chvíli Boh a jeho služobníci s týmto zámerom pracujú v každom kúte zemegule. Musíme všetkými spôsobmi spochybňovať, že vyrásť v takej krajine ako je Slovensko, znamená väčšiu pravdepodobnosť, že uverí v Ježiša. Možno je to štatisticky pravdepodobnejšie, ako povedzme v Iráne alebo v Saudskej Arábii, ale oveľa menej pravdepodobné, že sa Slovák stane kresťanom, ako niekto v Južnej Amerike alebo v Afrike. Musíme stále zdôrazňovať, že Slovensko nie je kresťanskou krajinou. Nezachováva kresťanskú vieru. Naopak, Slovensko a Európa vlastne bojuje proti kresťanskej viere. Kresťanstvo sa stalo okrajovou, súkromnou záležitosťou.

V týchto súvislostiach je to zázrak, keď sa tu niekto stane Ježišovým nasledovníkom. Zároveň vieme, že hoci stále je kresťanstvo v Číne ilegálne, odhaduje sa, že je tam vyše 50 mil. veriacich. A keď si to Boh zaumieni, zachráni aj človeka v Iráne, alebo v Saudskej Arábii. Veď konečne, ak sa ktokoľvek obráti ku Kristovi, je to len z Božej zvrchovanosti.

Paradox, ktorý sme videli v Božom sľube Abrahámovi, je rovnaký dodnes. Na jednej strane hovoríme svojim priateľom, že Ježiš je jedinou pravdou pre celé ľudstvo, a predsa len niekoľko málo ľudí túto pravdu má. Obe strany tohto paradoxu sú pravdivé. Kresťanstvo je zároveň výlučné aj multikultúrne. Kultúra a pôvod nerozhodujú o tom, koho sa Boh rozhodne spasiť.

autor: Ján Henžel, predseda CB na Slovensku

DIALÓG BOHA A ČLOVEKA

Keď čítame evanjelium, všimnime si charakter Ježišovej komunikácie s Petrom a učeníkmi. Je to rozhovor. To je spôsob vzťahu medzi človekom a Bohom vo všeobecnosti ako aj medzi hlavnou postavou nášho príbehu Petrom a Ježišom. Uvedomme si ako by mohol vyzerať alternatívne celý príbeh zo záverečnej časti Jánovho evanjelia, kde je opísané poverenie apoštola Petra na základe jeho vyznania lásky Ježišovi Kristovi.. Ak je kresťanský Boh len Bohom moci, tak sa mohol vo sne zjaviť Petrovi a Peter mohol dostať jasný príkaz: to a toto máš vtedy a vtedy vykonať takto a takto to máš robiť. Budeš pastierom môjho stáda. A Peter by možno robil to isté čo aj po tomto dialógu, lenže by to bolo všetko celkom iné. Namiesto jednoduchej direktívy tu Ježiš vstupuje do rozhovoru, dialógu s Petrom. Čo to znamená? Čím je charakterizovaný dialóg? Tým, že záver má otvorený: Peter sa mohol po druhej otázke nahnevať, uraziť na Ježiša odmietať sa s ním ďalej rozprávať. Mohol dokonca upadnúť do pochybností – veď čo je to za Ježiša, ktorý dobre vie, že ho Peter miluje a ešte sa pýta? Je skutočne vševedúci? Ale Ježiš si vybral formu dialógu, rozhovoru s otvoreným koncom.

img

Nielen tento rozhovor medzi človekom a Bohom má charakter dialógu – rozhovoru, kde koniec môže byť aj inakší. Len si všimnite príbehy starého zákona – ako sú jedinečným poukazom na niekoľko možností vývoja deja! Niekedy je starozákonný dialóg zaznamenaný akoby mal charakter vyjednávania, ba až obchodovania – Abrahám vyjednáva s Bohom o Sodomu a jej záchranu. Všimnite si aj ostatné rozhovory z evanjelií, že sa tu jedná o dialóg – Boh nejedná s človekom tak, akoby počítal a vedel dopredu ako ten konkrétny človek zareaguje a ako odpovie. Je to zvláštne: Boh akoby rezignoval na svoju vševedúcnosť a dáva sa s človekom do rozhovorov s otvoreným koncom. Z tohto i z iných oddielov vidíme, že Boh i Ježiš rešpektujú človeka a možnosť jeho voľby tým, že vstupujú s ním do dialógu. Skutočne môžeme až celkom zovšeobecniť, že vzťah človeka a Boha je celý istým dialógom, rozhovorom, ktorý má otvorený koniec. Preto tento obraz o Bohu a Ježišovi tak trochu odporuje zjednodušeniu: stačí keď uveríš v Krista, on ti ukáže svoju vôľu a staneš sa akýmsi automatom na vykonávanie Božej vôle. Automat nepotrebuje rozhovor: automat je o to lepší o čo menej myslí a len vykonáva pokyny. Ježiš sa ale rozpráva s Petrom, pýta sa ho na jeho postoj. A na základe jeho postoja prichádza poverenie.

Teda v Písme nie je predvedený žiaden kresťanský náboženský automatizmus. Ježiš nás pozval ku slobode Božích detí, k dialogickému vzťahu s ním samým. Podobne dialogické znaky badáme aj v charaktere vzťahu medzi dvoma božskými osobami medzi Bohom Otcom a Bohom Synom. Len si napríklad všimnime záznamy modlitieb Ježiša v Getsemanskej záhrade. Dialogický bol teda nielen Petrov, ale je aj náš vzťah k Bohu. Aj my sa rozprávame s Bohom. Celý náš život je formou istého dialógu s Bohom. Tento dialóg môže mať niekedy všelijaké zákutia a nie len celkom krásne rozmery: dokonca sa s ním vieme aj „hádať“. Môžeme prežívať aj pocity krivdy – však som taký dobrý kresťan a Ty si Bože na mňa dopustil toľko zlého? Prečo? Prečo nie som zdravý? Prečo nie som bohatý? Prečo sa mi nedarí v manželstve? Toľko otázok ba až výčitiek môžeme mať voči Bohu. Je to úžasné, mať takého Boha s ktorým smieme byť v dialogickom vzťahu. Skúste to porovnať s inými bohmi a náboženskými presvedčeniami súčasnosti. Žijeme v pluralitnej spoločnosti, všade sú aj iné ponuky. Teda porovnajme: Astrológia – hviezdy ovplyvňujú môj život – či sa môžeš rozprávať s hviezdami? Len útrpne prijať hviezdny osud – je to kruté a smutné. Uvedomuješ si to, keď čítaš horoskop v novinách? Nič proti nemu nezmôžeš! Nič nezmôžeš ani proti osudu, ktorý ti vyložil kartár či veštec. Všetko je to nesmierne kruté a tvrdé. Podobne monologický vzťah k svojim božstvám majú niektoré primitívne náboženstvá ale aj väčšina svetových: napríklad islam. Aká je moslimská modlitba? Je to len zadosťučinenie, žiaden dialóg s otvoreným koncom. Uvedomte si prosím, rozdiel medzi kresťanskou modlitbou čo do významu a modlitbou, ktorá je odriekaním, zbožným výkonom, či obchodom s božstvom.

Boh má svoj príbeh, dialóg s každým jednotlivcom či je veriaci alebo neveriaci, ku každému sa prihovára. No nielen Boh má svoj príbeh s každým jednotlivým človekom, ale aj každý človek , či je veriaci alebo ateista má svoj príbeh s Bohom. Ale ako môže mať niekto svoj príbeh s Bohom keď je neveriaci? Tu musíme povedať, že škála predstáv o Bohu je veľmi široká. A stanoviť presnú hranicu medzi veriacim a neveriacim nie je také jednoduché. Mnohí, keď odpovedajú na otázku o Bohu myslia tým cirkev. Vieme, že niektorí majú predstavu o Bohu takú, že je to trestajúci sudca, nebeský policajt, všadeprítomný terorizujúci Boh – keď niekto neverí v takéhoto Boha, tak má pravdu, ani my v takéhoto Boha neveríme. Čiže hovoriť o takomto človeku ako o ateistovi je otázne. Tak isto ak niekto neverí v Boha ako predmet detských ilúzií či ópium ľudí – tiež s ním súhlasíme. Podobne budeme súhlasiť s tým, kto neverí v Boha ako automat: na jednej strane vhodíš dve modlitby a na druhej strane dostaneš jedno požehnanie. (niektorí by najradšej dostali tri požehnania za jednu modlitbu). Ale je takýto človek skutočne ateista? Preto nemôžeme mať paušálny a zjednodušujúci prístup pri posudzovaní ľudí. Každý má svoj vlastný a individuálny príbeh s Bohom.

Teda Ježišova otázka: „či ma miluješ“ ( Ján 21: 15 – 17 ) znie aj dnes so všetkou naliehavosťou pre každého z nás. Aj dnes, tu a teraz, sa uskutočňuje tvoj dialóg s Bohom. Tento dialóg má otvorený koniec. Boh čaká znova a opakovane na tvoju odpoveď na jeho otázku i ponuku.

Július Krempaský - veda a viera

Pastircak


Prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc. hovorí o tom, ako je dnes veda bližšie k viere v Boha ako kedykoľvek predtým. Hovorí o tom, ako exaktný vedec môže veriť v Boha stvoriteľa, o faktoch, ktoré vyžadujú skutočné zmeny postojov a o tom, čo sa skrýva za stvorením sveta v Genezis.

Čítať ďalej...

Daniel Pastirčák - čo sa vlastne stalo pred 2000 rokmi?

Pastircak


Čo sa stalo pred 2000 rokmi medzi nebom a zemou, Bohom a človekom? Aký to má zmysel pre dnešného človeka, ako to ovplyvnilo a ovplyvňuje vzťah medzi človekom a Bohom? Aké spoľahlivé sú informácie o Ježišovi Kristovi? Existujú dobrí ľudia? Môžu nás dobré skutky dostať do neba? Vypočujte si 60-minutový rozhovor s Danielom Pastirčákom, ktorého niektoré myšlienky už poznáte z Malej knihy o vzťahoch a o srdci.

Čítať ďalej...

Jaro Tomašovský – o misionárskej práci

img


Naposledy sme sa rozprávali s predsedom Wycliffe Slovakia – Jaroslavom Tomašovským. Wycliffe bible translators je medzinárodná organizácia, ktorá prekladá Božie slovo do cudzích jazykov, ktoré mnohokrát nemajú ešte ani písmo.

Čítať ďalej...

JE JEŽIŠ NAOZAJ TAKÝ JEDINEČNÝ?

V dnešnom globálnom svete ľudia ťažko prijímajú jedinečnosť Ježiša Krista. Tento postoj spočíva na 3 pocitoch, ktoré ľudia majú:

Náboženstvo človeka závisí vlastne od toho, kde sa narodil a vyrástol.
Všetky náboženstvá sú v podstate o tom istom.
Náboženstvo je len vecou nášho názoru.

Pastircak

Čítať ďalej...

Juraj Jordán Dovala – o otvorenom srdci

Pastircak


Stretnutie s človekom, ktorý Vás povzbudí, nakopne a po stretnutí s ktorým ste plní inšpirácií je výborná vec. A keď sa s takýmto človekom rozprávate uňho v obývačke o jeho živote, je to zvláštne výnimočný čas. Rozprávať sa s týmito

Čítať ďalej...

Facebook

Who's Online

Práve tu je 30 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy