Mimochodom, pripomeňme si, že viera v Boha ako Stvoriteľa nielenže nevylučuje objavovanie prírodných zákonov, ale historicky je jednou z hlavných motivácií k ich výskumu. Spomeňme zákony Newtona, Faradaya a Clerk-Maxwella. Oni súhlasili s Einsteinom, že veda bez viery v Boha je slepá a viera v Boha bez vedy chromá.
Opakom skupinovej identity je izolovaný individualizmus. Pre zdravý rozvoj osobnosti je rovnako nebezpečný. Potrebujeme nájsť svoje miesto v celku. Človek sa podobá kamienku v mozaike. Hodnotu svojej individuality (zvláštnu farbu, tvar) nenájde, kým nenájde svoje miesto v celku mozaiky. Keď je na svojom mieste, vo vzťahu s inými kamienkami, ktoré ho obklopujú, jeho jedinečnosť a nenahraditeľnosť je samozrejmá. Keby sme kamienok z mozaiky vybrali a hodili na dlážku, stala by sa z neho bezcenná vec. Aj človek, vyviazaný zo vzťahov, prežíva svoju izolovanú individualitu ako márnu a bezcennú. Naše individuálne vedomie sa potrebuje rozšíriť o uvedomenie, že som časťou celku – bunkou v Tele Kristovom.
Vishal Mangalwadi (65) študoval filozofiu, pracoval na projektoch pre boj s chudobou v Indii a zároveň je činný ako evanjelista a publicista, zaoberajúci sa vplyvom Biblie na naše chápanie sveta. Čo všetko Biblia ovplyvnila? Je biblia „srdcom západnej kultúry“?
Mangalwadi : Biblia hlboko ovplyvnila myslenie západu. Už v minulosti bola predmetom štúdia a v niektorých prípadoch sa ju ľudia učili naspamäť. Až dodnes sprevádza životom mnohých ľudí. Biblia je kniha ktorá podnecuje k tomu, aby sme rozmýšľali o svojom živote. V budhizme alebo hinduizme to funguje naopak. V týchto náboženstvách nejde o to, aby človek svoju myseľ naplnil poznaním, ale aby si myseľ čo najviac vyprázdnil. Vypol svoje myslenie a meditoval. Na západe ale dominuje presvedčenie, že človek môže dospieť k poznaniu pravdy. Príslovie 25,2 zo Starej zmluvy hovorí: „Božou slávou je veci skrývať, slávou kráľov je veci skúmať.“ Jedinečnosť západnej kultúry teda spočíva v tom, že je orientovaná na získavanie poznania a táto myšlienka pochádza priamo z Biblie.
prof. Dr. John Lennox a prof. Dr. David Gooding
Jedným z najhlbšie zakorenených mýtov, ovplyvňujúci myslenie súčasného sveta, je myšlienka, že veda pomohla odstrániť vieru v nadprirodzené javy, a tým aj vieru v Boha. Je to veľmi rozšírený a mylný mýtus, ktorý nanešťastie spôsobil zmätok v zmýšľaní mnohých ľudí o poznatkoch modernej vedy.
Významný taliansky režisér Frederico Felini v jednom zo svojich filmov „Skúška orchestra“ symbolicky vyjadril základný problém ľudskej spoločnosti.
prof. Dr. John Lennox a prof. Dr. David Gooding
Snáď to nepreženieme, keď povieme, že pre mnohých ľudí dnes už ateizmus nie je životaschopným názorom. Jediné, čo im bráni v tom, aby sa ho vzdali, je nezodpovedaná otázka, čím by sa dal uspokojivo nahradiť.
Nie každému je zrejmá skutočnosť, že jedinou alternatívou ateizmu je kresťanstvo.
Biblicky vzaté, byť jednej mysle neznamená, že všetci musia zdieľať rovnaký názor. Znamená to byť vrúcnym spoločenstvom založeným na spoločenstve s Kristom uprostred rozdielov. Neznamená to zanechať všetko úsilie o zušľachťovanie nášho poznania vnucovaním umelo vytvorenej jednomyseľnosti. Skutočná zrelosť znamená učiť sa, ako agresívne nesúhlasiť a pritom v cirkvi zachovať pokojný súlad.
Predstavte si obraz sláku a huslí. Muž je slákom, žena je husľami. Láska im dáva tušiť, že patria k sebe, volá ich k spojeniu. Husle ešte nie sú úplne husľami, kým sa ich nedotkne slák. Žena ešte nie je úplne ženou, kým sa nespojí s mužom. Slák ešte nie je úplne slákom, kým sa nespojí s husľami. Muž ešte nie je úplne mužom, kým nenájde ženu, ktorej sa odovzdá a s ktorou sa spojí. Komplementárnosť huslí a sláku predstavuje paradox: Keď sa spoja v jedno dve odlišné veci, vždy hrozí, že stratia svoju pôvodnú totožnosť.
Boh dal celému ľudstvu pláže, západy slnka, lesy a stromy, motýle a včely, hory a hviezdy, nemožné a nepredstaviteľné, všetko spravil pre nás viditeľným a tak jasným. Všetko toto je darom pre nás. Darom od tvorcu všetkého. (Aj ty sám si zázračným darom života)... My sme však často zaslepení, žijeme život plný frustrácie a falošne veríme, že trpíme nedostatkom. A to len preto, že nemáme, čo má náš sused.
Popová hviezdička Justin Bieber otvorene prehovoril o svojej viere, problémoch z minulosti a novej túžbe „žiť ako Ježiš“. 21-ročný mladík poskytol časopisu Complex dlhý rozhovor, v ktorom sa úprimne rozhovoril o svojom životnom štýle a kontroverznosti. Tá ho posledných pár rokov sprevádza kvôli jeho, častokrát, hulvátskemu správaniu. „Môžem to dookola opakovať,“ vysvetľoval, „mením sa a mením aj svoj život“ no uznal, že ľudia potrebujú „hmatateľný dôkaz“. Bieber tiež priznal, že väčšina zmien sa deje práve kvôli jeho obnovenej kresťanskej viere.
Takmer žiadne náboženstvo nemá vo svojich základných spisoch toľko sebakritiky ako starozákonné židovstvo a novozákonné kresťanstvo
Ježiš zhadzoval slová farizejov: „Ďakujem Ti Bože, že nie som ako ostatní ľudia...“ a pozdvihuje slová colníkov: „Bože, buď milostivý mne, hriešnemu“ (Luk 18, 11-14). V Biblii začína viera uvedomením si vlastnej nedostatočnosti. Aj kresťania sa najskôr musia pozrieť pravde do očí.
