Najčastejšia forma, ktorou sa Ježiš prezentoval a ktorú použil v evanjeliách 87 krát je výraz ben´adam - syn človeka. V hebrejskej biblii neexistovalo rozlišovanie veľkých a malých písmen, takže formálny titul Syn Človeka, ktorý je prebraný z pasáže proroka Daniela je neodôvodnený. Ježiš v skutočnosti zdôrazňuje „Ja som ako vy" - smrteľný, ľudský ako každý z vás. Týmto istým spôsobom Ezechiel používa túto frázu 93 krát. Prečo by sme ju mali čítať a vykladať inak než ako znela z úst Ježiša? Naša predpojatosť jeho božstvom nám zabránila vnímať jeho jasne prízvukovanú ľudskosť.

q

V skutočnosti je veľká časť kresťanskej éry vinná z herézy, ktorú sama zavrhovala. Často uvažujeme o Ježišovi len v zmysle jeho božskej podstaty a presne to nás odvádza od toho, čo on sám v skutočnosti priniesol. Teizmus verí, že existuje Boh. Kresťanstvo ale verí, že Boh a ľudstvo koexistujú na presne rovnakom mieste. Toto sú dve úplne odlišné vyhlásenia o podstate vesmíru. Väčšina kresťanov sú veľmi dobrí teisti, ktorí jednoducho nazvali svojho Boha Ježiš.

Výsledkom je, že stále o sebe uvažujeme ako o nehodných ľuďoch, ktorí sa zúfalo snažia stať byť duchovnými, zatiaľ čo kresťanské posolstvo hovorí presný opak. My už sme duchovní („v Bohu") a našou náročnou, ale dôležitou úlohou je naučiť sa ako byť ľudskí. Ježiš prišiel, aby nám ukázal model tohto zjednotenia (1 Kor 15,47-49) a povedal nám, že božská podstata vyzerá presne ako on, kým vyzeral ako každý iný človek.

q

Vyzerá to tak, že sme celé stáročia premárnili tým, že sme z ľudí chceli spraviť duchovnejších a nábožnejších, zatiaľ čo naše záznamy v oblasti jednoduchej ľudskosti sú častokrát úbohé. Ježiš je archetypálnou postavou, ktorá zmieruje a zahŕňa všetko a všetkých v sebe samom (1 Kol 1,15-20). Ježišovo posolstvo bolo plné slobody a malo autoritu. Odkiaľ ju ale zobral? Chcel by som na to odpovedať bez toho, aby som použil častý argument: „veď bol predsa Bohom".

Ježiš preferoval modlitbu a kontempláciu v tichu, ktorej dával ďaleko väčšiu prednosť ako sociálnej, liturgickej alebo slovnej modlitbe, ktorá je spomínaná len párkrát. Čo často čítame sú záznamy ako „Včasráno, ešte pred úsvitom, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil." (Mk 1,35; Mt 14,23; Mk 1,12-13) Lukáš opisuje, že Ježiš sa takto modlil pred každou dôležitou udalosťou.

q

Jeho vlastné učenie ohľadne modlitby je veľmi priame. Varuje svojich učeníkov pred reálnym nebezpečenstvom verejnej modlitby alebo inak modlitby „postojačky v synagógach" (Mt 6,5). Nevyzerá to tak, že sme počúvli jeho radu a naliehali viac na osobnú cestu modlitby. Skôr bola vždy podporovaná verejná modlitba, zdôrazňujúca vlastné ego, tak, ako na to Ježiš upozornil.

„Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti." (Mt 6,6) Toto je ďalšie explicitné a zrejmé pozvanie k tomuto typu modlitby, aj práve preto, že v Ježišových časoch väčšina domov nemala nič také ako „svoju izbu".

„Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť."(Mt 6,7) A toto je ďalšia priama a explicitná rada, ktorú ignorovali všetky veľké tradície ako katolíci, ortodoxní aj protestanti, ktorí preferujú verejné bohoslužby a veľa slov.

Keď dávame viac do pozornosti verejné, slovné a liturgické modlitby, spolu so skupinovými rituálmi bez toho, aby sme poskytli ľuďom skúsenosť ich vlastného vnútorného života, vedie to k náboženstvu, ktoré je na úrovni akejsi sociálnej dohody. To je to, čo často nazývame kultúrnym kresťanstvom, alebo civilným náboženstvom. A toto je tiež dôvodom, prečo tak často proroci kritizovali kňazský stav, obety a svätyne (Jer 7,1-11; Iz 1,11-17; Am 5,21-24, Hoz 6,6). Liturgické a verejné modlitby držia skupiny a náboženstvá pohromade, ale neposkytujú nutne potrebnú vnútornú transformáciu jednotlivcov. V skutočnosti skupinová istota a solidarita sa často stanú náhradou za skutočnú a vlastnú cestu jednotlivca. Aby bolo jasné, vôbec nechcem povedať, že verejné modlitby sú zlé, ale len to, žeby sme mali v tejto oblasti jasne počúvať Ježišove rady, ktoré varujú pred ich nebezpečenstvom.

V katolíckej cirkvi je veľa kňazov, ktorí recitujú breviár a slúžia omše každý deň, no len ťažko u nich možno niekedy vidieť nejaký hlbší vnútorný život. Nejde ani tak o ich osobnú vinu ako skôr o „štrukturálny hriech". Naša svätosť je vždy najprv svätosťou skupiny, a náš hriech je vždy najskôr hriechom celej spoločnosti.

Verejná modlitba podlieha riziku a pokušeniu zlepšovať si verejný obraz a vlastné ego. Presne na toto Ježiš poukazuje v príbehu farizeja a mýtnika (Lk 18,9-14). Spomeňte si, že farizej povedal všetky slová správne a dokonca aj v svojom súkromí konal správne, ale Ježiš povedal, že tento „neodišiel domov ospravedlnený." Mýtnik sa naopak bil do srdca vzadu v synagóge, bez akéhokoľvek náznaku správnej formy modlitby, ale bol to on, ktorý prišiel domov ospravedlnený. Dosť zarážajúce, keď sa pozrieme na čo dnes kladieme dôraz v našom náboženstve!

q

Všetky tieto Ježišove narážky vyzerajú tak, že dôležitejšia je „nevyslovená modlitba", modlitba ticha alebo kontemplácia, ktorá ma vyvážiť a zakoreniť všetky „hovorené modlitby". Mnoho kresťanov má ale veľmi malé skúsenosti s modlitbou ticha, a častokrát sa jej dokonca bojí alebo ju zavrhuje.

Nikto ich nenaučil, čo treba robiť s ich hyperaktívnymi mysľami a tak sa potom boja ticha. Bez vnútorného života sa vonkajšia modlitba rýchlo stane povrchnou, egocentrickou a dokonca kontraproduktívnou na duchovnej ceste.
Západná kultúra bola vždy extrovertnou kultúrou. Modlitba sa veľmi často stáva nástrojom na zmenu Boha a zväčšenie nás samých namiesto toho, čím má skutočne byť - vnútornou praxou, ktorá má meniť modliaceho sa, čo sa udeje vždy vtedy, keď zotrvávame v tichosti pred tajuplnou Prítomnosťou, dovoľujúc tak otvoriť svoje vnútro a nechať liečiť svoje podvedomie, ktoré predstavuje miesto odkiaľ pochádza 95% našich motivácií a reakcií. Ako povedal Majster Eckhart: „Oko, ktorým hľadíme na Boha, bude tým istým okom, ktoré prvé hľadelo na nás."

časť I/II

Michal Horňák

zdroj: Richard Rohr, Naked Now-Learning to see as the mystics see, Crossroad 2009

Facebook

Who's Online

Práve tu je 55 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy