Ďalej by som veľmi rád poukázal na jedno veľmi dôležité podobenstvo v Lukášovom evanjeliu. Ide o podobenstvo, ktoré dokonca znie tak, akoby to bolo podobenstvo nejakého zenového majstra. Ježiš sa naraz prihovára k svojim učeníkom aj k farizejom. Oslovuje teda naraz aj tých „dnu" aj tých „vonku". Ako reakciu na odpoveď „kedy príde božie kráľovstvo" im odpovedá, že konečná realita (božie kráľovstvo) „nie je tu ani tam", čím nás odvádza od našeho klasického myslenia v čase. „Božie kráľovstvo je vo vás." (Lk 17,21) Ak necháte ľudí príliš často sa sústrediť na konkrétny čas, sviatky, bohoslužby, tak veľmi často zabudnú, že božie kráľovstvo je vždy tu a teraz.

q

Nežijú skutočnú prítomnosť tu a teraz, ale čakajú na Vianoce alebo Veľkú Noc, alebo na nejaké budúce vzdialené osvietenie. (Kol 2,16-19) Potom Ježiš povedal rovnaké vyhlásenie, týkajúce sa miesta. Keď sa ho spýtali „kde ho máme hľadať?" on odpovedá „Nehľadajte ho tu, ani tam" (Lk 17,23). Akonáhle lokalizujeme Božie pôsobenie na nejaké miesto, bohoslužbu, sviatosti alebo hocijakú inú udalosť, môžeme veľmi ľahko dôjsť k záveru, že toto pôsobenie potom nie je na inom mieste, alebo ešte horšie, že nie je prístupné všade a pre všetkých . Povrchné duchovné učenie vždy apeluje na to, že toto pôsobenie je „len" tu alebo „len" tam, ako napríklad „len v našej cirkvi". Hlboké duchovné učenie hovorí „vždy" a „všade". Ježiš ukončuje tento dialóg veľmi trefným spôsobom. „Budete si žiadať uvidieť, ale neuvidíte." (Lk 17,22) Toto je súd nad každým náboženstvom, ktoré je uväznené „tu" alebo „tam", „teraz" alebo „potom".

V oboch týchto pasážach Ježiš doslova opakuje sanskritské neti, neti starého hinduizmu. „Nie tu, nie tam" bolo učené dávnymi mudrcmi, aby ochránili konečnú nevysloviteľnosť a neobsiahnuteľnosť posvätna. Ježiš týmto pokoruje všetky organizované náboženstvá a ich ovládanie vzťahu človeka a Boha, pretože Ježiš hovorí, že Boh je súčasne teraz aj navždy, bez možnosti byť ovládaný, kupovaný alebo predávaný v chráme. Ochraňuje tým slobodu Boha byť tam, kde chce on. Dobrá teológia vždy chráni božiu slobodu a nenástojí na tom, že Boh sa musí riadiť našimi pravidlami. Ježiš toto pripomína explicitne v Jánovom evanjeliu: „Duch veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide." (Jn 3,8) A tiež: „prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde."(Jn 4,21-23)

q

Ako sme mohli ignorovať tak jasné pasáže? Boh je vždy a všade, ba dokonca v našich slabostiach a hriechoch, nech to znie akokoľvek škandalózne. Neexistuje miesto, kde by sme Boha nenašli. Evanjeliá nezaznamenali ani jedinú požiadavku, ktorú by mal Ježiš na tých, ktorých vyliečil: žiadna príslušnosť do správnej skupiny, žiadna morálna hodnosť, žiadne navštevovanie správneho chrámu, žiadne kódexy čistoty. Nič okrem túžby samotnej. Nemusíte mi veriť, overte si to sami.
Keď Ježiš hovorí, že Boh je všade, hovorí tým zároveň to, že nikde nie je exkluzívne. Organizované náboženstvá toto nemajú v obľube. Skupiny a organizované náboženstvá fungujú ďaleko lepšie, keď je jasne zadefinované, kto sú „my" a kto sú „oni" a keď sme to práve „my", ktorí sú tí, čo majú pravdu.

q

Keď som sa pripravoval na prvé sväté príjmanie, jedna z prvých otázok bola: „Kde je Boh?" Odpoveď znela: „Boh je všade". A potom sa zvyšok knihy snažil vysvetliť, že takáto všadeprítomnosť vlastne nie je pravda! Boh bol skutočne len s katolíkmi, len v našich kostoloch, v skutočnosti len v našich svätostánkoch, a potom len ak kňaz odslúžil platnú omšu, a potom prístupný len „dobrým" ľuďom, ktorí spĺňali a verili v dané pravidlá. Vždy sme boli lepší vo „zväzovaní" Boha než v „rozväzovaní" jeho schopností. Napriek tomu , že Ježiš nám dal moc robiť oboje (Mt 16,19).

q

Azda Ježiš nevedel, že bez organizácie a inštitúcií nič nevydrží? Nevedel, že potrebujeme poriadok, zákony a pravidlá na fungovanie spoločnosti? Určite toto všetko vedel, ale taktiež vedel, že jediným kritériom duchovných vecí je nekonečný Boží súcit (Lk 6,36; Lk 15) a nikdy nie naša schopnosť pochopiť ho a správnym spôsobom naň zareagovať. Vedel, že Boh nás nemiluje preto, že sme dobrí, ale preto, že On je dobrý.

časť II/II

Michal Horňák

zdroj: Richard Rohr, Naked Now-Learning to see as the mystics see, Crossroad 2009

Facebook

Who's Online

Práve tu je 194 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy