Niekedy majú ľudia pocit, že kresťanstvo ako náboženstvo na nich kladie nároky, ktoré sa v reálnom živote v dnešnej dobre splniť nedajú. Čo s týmto konfliktom?

q

- Myslím si, že tento konflikt je vyvolaný nesprávnou interpretáciou dobrej zvesti v kontexte tlakov, výziev a zmien dnešnej doby. Evanjeliová zvesť je nadčasová a platná nepretržite. Myslím si však, že novodobá (minimálne naša Slovenská) cirkev sa ešte stále nevymanila z minulých náboženských predstáv, dôrazov a tým aj interpretácií a nárokov na človeka. Toto zákonite v človeku vyvoláva ťažobu, ktorá sa ťažko zvláda aj extra silným jedincom. Tu platí, že vedome alebo nevedome náboženské systémy preniknuté aj do cirkvi spôsobujú nezáujem o hlbšie poznávanie pravých duchovných hodnôt a slobody jednotlivca. V tomto kontexte mi napadá jeden výstižný text z Biblie:

Matúš 23, 13. 15 - 22

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!
Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: „Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, toho už viaže.“ Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje? Alebo: „Kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, to ho už viaže.“ Slepci! Čože je viac: dar, či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom; a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho ktorý v ňom býva. A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí.

Vraj existuje aj niečo hlbšie, niečo „viac“ ako nedeľné chodenie do kostola, občasná spoveď a snaha dodržiavať desať božích prikázaní. Na čo sa pri tom myslí?

Som si istý, že sa tu jedná o autentické prežívanie vzťahu človeka so svojím Bohom. Nemyslím tým nejakú vieru, alebo vieru v niečo. Myslím tým skutočný, možný duchovný vzťah s transcendentálnym Bohom. Biblia nás učí, že Ježiš zomrel pre všetkých a ukázal nám Boha, ktorým je On sám. On, Boh vstupuje ako prvý do vzťahu s človekom, On sám človeka hľadá a oslovuje ho. Každý by mal hľadať ten Boží hlas v sebe a reagovať na Jeho nežné volanie. Boh s človekom vstupuje do vzťahu, ktorý zásadne mení jeho myslenie, postoje, emócie. Každodenný vzťah dvoch spriatelených prináša poznanie, že už nemusím toto alebo tamto, ale že jednoducho to chcem ja sám a v tom je podstatný rozdiel. Teda verím, modlím sa a snažím sa žiť poctivý a zbožný život nie zo strachu, ale z lásky.

Obava mnohých hovorí, že vzťah s Bohom je predovšetkým o odriekaní, pôste a snahe o asketický život je to tak?

Predovšetkým? Nemyslím si. Boh nám dal geniálne telo, fungujúce so zmyslami, emócie a pod. Stvoril nás predovšetkým ako bytosti stvorené pre radosť. Nemôžem sa stotožniť s názorom, že asketizmus a iné „zbožné“ donucovadlá sú špeciálne veci, ktorými si Boha udobríme alebo sa mu zapáčime a že to vyznačuje náš vzťah s Ním. Naopak, to spôsobuje strach zo zlyhania a strach z odmietnutia zo strany Boha.

Verím v Boha otca, ktorý nám už v synovi daroval všetko a túži po našom kamennom srdci, aby ho ON zmenil na “mäsité“ t.j. slobodné. To je tajomstvo práce Ducha svätého , ktorý jediný má tú moc nás zmeniť a oslobodiť.

Na druhej strane chcem povedať, že rozumiem takým veriacim, ktorí sú akosi prirodzene duchovne nastavení prežívať svoju zbožnosť práve asketicky, mysticky, v tichu a v pôstoch. Myslím, že to tiež patrí do prežívania určitej skupiny veriacich. Nikdy sa však z toho nesmie stať paušálny predpis alebo názorná ukážka toho, ako treba zbožne žiť.

Kresťanský hedonizmus má svoje miesto a opodstatnenie v kresťanstve. Je to dar Boží. Tiež sa však nedá a nesmie predpísať.

Je rozdiel medzi náboženstvom a osobným vzťahom s Bohom?

Je rozdiel medzi sms správou a dotykom rúk? Je rozdiel, keď niekoho (napr. hudobnú hviezdu ) máte na plagáte na stene, alebo s ňou sedíte za stolom v reštaurácii?

Raz sa stalo, že zákazník sediaci v kaviarni si od servírky stojacej za 2 metre vzdialenom pulte objednal svojím počítačom napojeným na WI-FI kávu cez sociálnu sieť.

Všetci veľmi túžime po vzťahoch. Aj tí, ktorí sa tomu hrdo bránia si to priznať. Takto sme stvorení. Ja potrebujem teba a ty zas mňa. V medziľudských vzťahoch prahneme a trápime sa, keď nefungujú. O čo viac je dôležité človeku mať vzťah s tým, ktorý ho dokonale pozná, miluje a dal ho na tento svet. Boh je stvoriteľ, ale nie len to. On je Boh, ktorý sa stará, Boh, ktorý ťa vidí, počuje, Boh, ktorý hovorí.

O čo viac potrebujeme poznať toho, ktorý si nás dokonale naplánoval. Tak, ako túžim po fyzickej prítomnosti druhého, tak , ako potrebujem počuť toho druhého, tak potrebujem Boha. Boh sám túži mať s nami každodenný, dôverný vzťah. Tento osobný vzťah s Bohom nie je ťažké nájsť, hoci sa nám to možno zdá a taktiež pre to neexistuje nejaký mysteriózny vzorec. Vo chvíli, keď sa stávame Božím dieťaťom, dostávame podľa zasľúbenia Ducha svätého a ON bude naďalej pracovať v našich srdciach, životoch. Človeku to prináša pokoj a život viery plný vzrušujúcich dobrodružstiev a duchovného rastu.

Musím byť dokonalý a nehrešiť aby som sa Bohu zapáčil?

Nie! Boh ma vidí dokonalého a bezchybného, svätého. Ježiš odišiel na kríž namiesto mňa. Boh sa pozerá na mňa cez kríž Pána Ježiša. Je dokonané!!! Dokonale odpustené a očistené sú všetky naše hriechy. Boh chce, aby sme to vierou prijali.

„Každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený .“ (Rim 10:13 )

Csaba Tolnai je vášnivý zberateľ starých pohľadníc, autor štyroch kníh a riaditeľ mládežníckeho centra Kontakt.

Facebook

Who's Online

Práve tu je 193 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy