Takmer žiadne náboženstvo nemá vo svojich základných spisoch toľko sebakritiky ako starozákonné židovstvo a novozákonné kresťanstvo

Ježiš zhadzoval slová farizejov: „Ďakujem Ti Bože, že nie som ako ostatní ľudia...“ a pozdvihuje slová colníkov: „Bože, buď milostivý mne, hriešnemu“ (Luk 18, 11-14). V Biblii začína viera uvedomením si vlastnej nedostatočnosti. Aj kresťania sa najskôr musia pozrieť pravde do očí.

V žiadnom z náboženstiev nie sú prívrženci vlastného náboženstva vykreslení vo svojich svätých spisoch v takom zlom svetle ako v starom a novom testamente. Chyby ich najvýznamnejších vodcov sú tu vykreslené veľmi nešetrne (napr. Mojžiš, Dávid a Pavol, ktorý bol pred tým vrahom, Peter bol jednou z tých osôb, ktoré Ježiša najviac zradili). Často si Boh musel použiť podivínov, aby svoj ľud priviedol k rozumu. Biblia veľmi jasne vyhadzuje na oči, že aj židia a kresťania sú len hriešnici, schopní tých najhorších činov. V popredí nestoja hrozné činy a mylné názory pohanských národov zo Starej Zmluvy, alebo Rimanov a Grékov z Novej Zmluvy. Stredobodom pozornosti sú skutky spáchané Božím ľudom. Biblia nerozdeľuje veriacich a neveriacich podľa rasy alebo národnosti. V Biblii sú pohanské národy v Starej Zmluve, ako aj neveriaci židia v Novej zmluve označovaní tými istými slovami.

Facebook

Who's Online

Práve tu je 56 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy