Predstavte si obraz sláku a huslí. Muž je slákom, žena je husľami. Láska im dáva tušiť, že patria k sebe, volá ich k spojeniu. Husle ešte nie sú úplne husľami, kým sa ich nedotkne slák. Žena ešte nie je úplne ženou, kým sa nespojí s mužom. Slák ešte nie je úplne slákom, kým sa nespojí s husľami. Muž ešte nie je úplne mužom, kým nenájde ženu, ktorej sa odovzdá a s ktorou sa spojí. Komplementárnosť huslí a sláku predstavuje paradox: Keď sa spoja v jedno dve odlišné veci, vždy hrozí, že stratia svoju pôvodnú totožnosť.

Pri husliach a sláku je to naopak – v tom spojení sa i husle i slák naplno sami sebou stávajú. Podobne je to i s mužom a ženou. Muž sa stáva naplno mužom až v spojení so ženou, žena sa v plnosti stáva ženou až v spojení s mužom. Komplementárnosť huslí a sláku nás od dvoch odkazuje k tretiemu a naznačuje sakrálny charakter manželstva. Skúste položiť slák na husle. Čo sa stane? Nič. Žiadna hudba nezaznie. Husle a slák potrebujú huslistu, aby ich spojil. Huslista vezme do ľavej ruky husle, do pravej slák a spojí ich v tvare kríža. Vyslobodí z nich skrytú hudbu. Muž a žena sa v svadobnom zasvätení vkladajú do rúk Huslistu, aby ich spojil vo svojej hudbe.

Druhý obraz. Nosíme si ho priamo pri koreni nosa. Dve oči v jednej tvári. Na ten istý svet sa dívame z dvoch rôznych uhlov pohľadu. Ak by sme sa dívali iba jedným okom, svet by stratil hĺbku, prestali by sme vnímať priestor. Aby sme videli otvorený priestor sveta, máme v jednej hlave dve oči.

Predstavme si, že jedno oko je muž a druhé oko žena. Podstatná časť toho, čo vidia, je rovnaká – dívajú sa na to iba z trochu odlišného uhla. Je tu však i malá časť, ktorú to druhé oko nevidí. Žena pozná časť reality, ktorá mužovi zostáva skrytá. Muž pozná časť reality, ktorá zostáva skrytá žene. Muž môže poznať to, čo je skryté v žene, iba cez vzťah pokory, empatie a lásky k žene. Žena môže poznať to, čo je skryté v mužovi, iba cez vzťah pokory, empatie a lásky k mužovi. Muž sa musí v procese dozrievania stať čiastočne ženský, aby sa stal celým človekom. Žena sa musí stať čiastočne mužskou, aby sa stala celým človekom.

Základnou cestou k tejto premene je cesta manželstva. Manželstvo nám pomáha vystúpiť zo seba a v spojení s tým druhým sa stať celostným. Muž musí vystúpiť zo svojho iba mužského bytia, žena zo svojho iba ženského bytia, a spojiť sa v bolestnom i radostnom procese zjednotenia, aby sa stali celým človekom.

Je to samozrejme iba jedna z ciest. Pre mužov a ženy, ktorým je dané žiť svoj život bez partnera, sú otvorené iné cesty, ktorými sa deje ich premena a rozšírenie k zrelému celistvému človeku.

Daniel Pastirčák

Úryvok z knihy "Malá kniha o vzťahoch". Ak by Vás tento text zaujal, môžete si túto knihu bezplatne a nezáväzne objednať - stačí, keď nám napíšete a my Vám ju zašleme na Vami uvedenú adresu.

Facebook

Who's Online

Práve tu je 59 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy