prof. Dr. John Lennox a prof. Dr. David Gooding

Jedným z najhlbšie zakorenených mýtov, ovplyvňujúci myslenie súčasného sveta, je myšlienka, že veda pomohla odstrániť vieru v nadprirodzené javy, a tým aj vieru v Boha. Je to veľmi rozšírený a mylný mýtus, ktorý nanešťastie spôsobil zmätok v zmýšľaní mnohých ľudí o poznatkoch modernej vedy.

Mnohí ľudia sú dnes presvedčení, že viera v Boha a v nadprirodzené javy vznikla na primitívnom stupni vývoja človeka. Staroveký človek bol konfrontovaný s mnohými druhmi procesov a udalostí, ktoré presahovali jeho chápanie. Jeho život závisel od úrodnosti obilia a plodnosti dobytka. Ďalšie hrozby ako hrom, blesk, búrka a choroba mu naháňali strach. Keďže staroveký človek týmto procesom nerozumel a bál sa ich, reagoval jednoducho detsky: zosobňoval ich. Keď bolo napríklad zatmenie mesiaca, pripisoval to nejakému démonovi, ktorý sa snažil „uškrtiť“ mesiac. A tak sa človek pokúšal všemožnými čarami a druhmi náboženstva démona odohnať. Taktiež keď zahrmelo, myslel si, že to prehovoril nejaký boh, a keď sa zablýskalo, pripísal to akémusi zlomyseľnému duchu, ktorý ho možno chce zničiť. Domnieval sa, že pozorovaním nezvyčajných prírodných javov sa môže naučiť predpovedať, čo chcú „bohovia“ urobiť.

Pred niekoľkými storočiami sa však začali rozvíjať vedecké metódy skúmania javov a dnes rozumieme procesom v prírode stále viac. Napríklad vieme, že zatmenie mesiaca nespôsobuje diabol, ani blesky a choroby nie sú spôsobené zlomyseľnými duchmi. Objavili sme, že prírodné procesy sú neosobné a v princípe úplne predvídateľné. Preto sa už pri ich objasňovaní nepotrebujeme opierať o myšlienku na Boha a nadprirodzené javy. Boh sa stal irelevantný, nepotrebný. Tak ako Laplace, ani my už nepotrebujeme túto hypotézu. A tak si veľa ľudí začalo myslieť, že veda vyvrátila existenciu Stvoriteľa, že ju urobila nepotrebnou – ba dokonca nemožnou.

To je však očividný klam. Vezmime si taký osobný automobil Ford. Je pochopiteľné, že primitívny človek, ktorý auto vidí prvýkrát a nerozumie princípom jeho fungovania, môže uveriť, že vo vnútri stroja je boh (pán Ford), ktorý stroj poháňa. Ak napríklad auto išlo plynule, mohol si myslieť, že pán Ford má rád vodiča, a ak auto odmietlo fungovať, tak to pripísal tomu, že pán Ford vodiča rád nemá. Samozrejme, primitívny človek sa „scivilizoval“, vyštudoval strojárstvo a postupne zistil, že vo vnútri auta nie je žiadny pán Ford. Nepotreboval si už predstavovať pána Forda ako vysvetlenie princípu, na ktorom stroj pracuje. Pochopenie neosobných princípov automobilového motora bolo dostatočné na vysvetlenie práce tohto stroja, čo platí dodnes. Ak by sa však tento človek rozhodol, že na základe princípov fungovania automobilu môže poprieť existenciu pána Forda, ktorý auto navrhol – to už je nesprávne. Je to zmätok v kategóriách, ak predpokladáme, že naše ponímanie neosobných princípov, podľa ktorých príroda a vesmír fungujú, vedie k popretiu viery v existenciu osobného Stvoriteľa, ktorý navrhol, vytvoril a udržiava veľký „stroj“, ktorým vesmír je.

Tu však tí, ktorí veria v mýty, majú tendenciu odpovedať nasledovne: Nuž, možno je vo vesmíre Boh, ktorý naprogramoval, ako má všetko pracovať. Ale v skutočnosti o ňom nič nevieme a nie je úlohou vedy dohadovať sa o jeho možnej existencii. Taktiež na základe vedeckých poznatkov, ktoré nám objasňujú princípy fungovania prírody a vesmíru, môžeme s určitosťou povedať, že ak aj Boh existuje, napriek tomu nezasahuje, nemôže a ani nebude zasahovať do týchto princípov.

Tak sa zdá, že veda vyvracia vieru kresťanov v to, že Boh „zasiahol“ do týchto všeobecných princípov prinajmenšom v osobe Ježiša Krista. Pozrime sa teraz, ako tento mýtus vznikol.

Bolo veľkolepým úspechom vedy, že nielen opísala, čo sa vo vesmíre deje, ale tiež objavila nemenné zákony, ktoré riadia fungovanie vesmíru. Tu je dôležité uznať a prijať to, čo zistila veda o podstate týchto zákonov. Tie nie sú iba jednoduchým opísaním toho, čo sa deje. Vznikli naším vnímaním nevyhnutných procesov. Povedia nám, že veci také, aké sú, príroda nielen takými vytvára, ale musí to byť tak, a nie inak. Zákony sú tu nielen nato, aby opísali, čo sa stalo v minulosti, ale môžu tiež predpovedať, čo sa stane v budúcnosti. Preto je pochopiteľné, že mnoho vedcov nepripúšťa myšlienku, že nejaký Boh môže svojvoľne zasahovať, upravovať, zastavovať alebo zvrátiť prácu prírody. Zdá sa im, že to odporuje zákonom a prevracia základ vedeckého chápania vesmíru.

Ale práve tu číha ďalší klam, ako to ilustruje prof. C. S. Lewis v nasledujúcej analógii:

„Ak si napríklad tento týždeň uložím 100 dolárov do zásuvky v mojom stolíku, ďalšiu stovku pridám na budúci týždeň a tretiu na nasledujúci, zákony aritmetiky mi dovoľujú predpokladať, že keď nabudúce zásuvku otvorím, nájdem v nej 300 dolárov. Ale ak tam nájdem iba 150 dolárov, čo usúdim? Tu už samozrejme zákony aritmetiky neplatia. Môžem oprávnene predpokladať, že nejaký zlodej prišiel, porušil zákony štátu a ukradol mi časť peňazí zo zásuvky. Bolo by smiešne tvrdiť, že zákony aritmetiky bránia veriť v existenciu zlodeja alebo takejto možnosti zásahu. Naopak, u týchto zákonov je normálne, že činnosť zlodeja a jeho existenciu odhaľujú."

Takže zákony prírody predpovedajú, čo bude určite nasledovať, ak prípadne Boh nezasiahne. Argumentovať, že zákony prírody nám znemožňujú uveriť v existenciu Boha a v jeho možné zásahy do vesmíru, je jasný klam. Práve tak by bolo klamné tvrdiť, že pochopenie zákonov práce

automobilového motora znemožní uveriť, že pán Ford alebo nejaký jeho mechanik môžu do motora zasahovať a napríklad odmontovať hlavu valcov. Samozrejme že to môžu urobiť. Okrem toho, tento zákrok by nemohol zrušiť zákony. Tie isté zákony, ktoré vysvetľovali, prečo stroj s namontovanou hlavou valcov pracuje, by teraz objasnili, prečo stroj nepracuje, ak je táto súčiastka odmontovaná.

Mimochodom, pripomeňme si, že viera v Boha ako Stvoriteľa nielenže nevylučuje objavovanie prírodných zákonov, ale historicky je jednou z hlavných motivácií k ich výskumu. Spomeňme zákony Newtona, Faradaya a Clerk-Maxwella. Oni súhlasili s Einsteinom, že veda bez viery v Boha je slepá a viera v Boha bez vedy chromá.

Čítali ste úryvok z knihy "VEDÚ VŠETKY NÁBOŽENSTVÁ K BOHU?". Ak by Vás tento text zaujal, môžete si túto knihu bezplatne a nezáväzne objednať - stačí, keď nám napíšete a my Vám ju zašleme na Vami uvedenú adresu

Facebook

Who's Online

Práve tu je 197 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy