Vishal Mangalwadi (65) študoval filozofiu, pracoval na projektoch pre boj s chudobou v Indii a zároveň je činný ako evanjelista a publicista, zaoberajúci sa vplyvom Biblie na naše chápanie sveta. Čo všetko Biblia ovplyvnila? Je biblia „srdcom západnej kultúry“?

Mangalwadi : Biblia hlboko ovplyvnila myslenie západu. Už v minulosti bola predmetom štúdia a v niektorých prípadoch sa ju ľudia učili naspamäť. Až dodnes sprevádza životom mnohých ľudí. Biblia je kniha ktorá podnecuje k tomu, aby sme rozmýšľali o svojom živote. V budhizme alebo hinduizme to funguje naopak. V týchto náboženstvách nejde o to, aby človek svoju myseľ naplnil poznaním, ale aby si myseľ čo najviac vyprázdnil. Vypol svoje myslenie a meditoval. Na západe ale dominuje presvedčenie, že človek môže dospieť k poznaniu pravdy. Príslovie 25,2 zo Starej zmluvy hovorí: „Božou slávou je veci skrývať, slávou kráľov je veci skúmať.“ Jedinečnosť západnej kultúry teda spočíva v tom, že je orientovaná na získavanie poznania a táto myšlienka pochádza priamo z Biblie.

Pre Indiu je charakteristický hinduizmus. Ako ste sa dostali k čítaniu Biblie?

Moji starí rodičia boli kresťania, takže Bibliu som poznal už od detstva. Neskôr sa dal na štúdium filozofie a v tom období som Bibliu začal odmietať. Sám som chcel prísť na to, čo je skutočná pravda. Nakoniec som však zistil, že ani tí najuznávanejší filozofi nedokázali prísť na to, čo skutočná pravda je. Uvedomil som si, že filozofi sú ako takí slepí vodcovia slepých. Pripomenulo mi to jedno z Budhových podobenstiev. Hovorí sa v ňom o piatich slepých mužoch, ktorí sa pokúšali opísať slona. Prvý ohmatával sloní chobot a tvrdil, že slon vyzerá ako nejaká dlhá ruka. Druhý chytil ucho, tretí nohu, štvrtý chvost a piaty zas trup slona. Každý z týchto piatich mužov mohol spoznať len časť pravdy. Na tomto podobenstve je však niečo fascinujúce. Evidentne tu je prítomná ešte aj šiesta osoba – pravdepodobne rozprávač podobenstva. Táto osoba má pred očami celého slona. Znamená to, napriek Budhovmu presvedčeniu, že my pravdu spoznať môžeme. Tento pohľad na vec ma navrátil späť k štúdiu Biblie.

India má vlastné posvätné texty, hinduistické Védy. Prečo vás nepresvedčili tie?

Védy môžeme charakterizovať ako tajomné poznanie Brahmanov, hinduistickej vysokej kasty učencov. Sú to zjavenia, ktoré sa uchovávajú v spievanej a nie tlačenej podobe. Neslúžia na to, aby ľudí vyučovali, ale aby im poskytli moc. Samozrejme za predpokladu, že budú správne citované. Ďalšími posvätnými textami v Indii sú Upanišády. Tie vznikli o niečo neskôr a charakterizovať ich môžeme ako náukové rozhovory medzi učiteľmi a žiakmi. Aj z nich je evidentné, že štúdium takýchto textov nesmeruje k poznaniu pravdy. V Biblii je to však naopak. Ježiš Kristus povedal: „Ak vy ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a tá pravda vás vyslobodí (Ján 8,31-32).

Tvrdíte, že Biblia ľudí priviedla k poznaniu, ateisti sa tomu však len smejú.

To je nanešťastie pravda. Ateisti odmietajú myšlienku, že Boh je zdrojom poznania a veria len svojmu vlastnému poznaniu. Je to však dôveryhodné? Ako to zistíme? Podľa ateistického psychológa Sigmunda Freuda je človek riadený iracionalitou. Ale je vôbec možné, aby iracionalita viedla k poznaniu? Keď je moje poznanie len výsledkom slepej náhody evolučného vývoja, len dôsledok chemických reakcií: Prečo by som svojmu poznaniu mal dôverovať?

Kresťanstvo je zodpovedné za križiacke výpravy a upaľovanie čarodejníc. Vy však tvrdíte, že Biblia viedla k zlepšeniu medziľudských vzťahov. Ako to teda je?

Biblia opisuje ľudskú hriešnosť veľmi realisticky. Aj ľudia, ktorí veria v Boha sú hriešni. Každý z nás potrebuje zachraňujúcu Božiu milosť. Nie je pochýb o tom, že aj kresťania sa podieľali na vojnách, prenasledovaní a zotročovaní. Otázka však znie, prečo boli práve kresťania schopní postaviť sa proti tomuto zlu? Ako je možné, že kresťania ako napr. Erazmus Rotterdamský (1466-1536) si mohol dovoliť skritizovať Pápeža kvôli križiackym výpravám? V islame sa niečo takéto nikdy nepodarilo. Až dodnes vedie islam Sväté vojny a šíri sa prostredníctvom „meča“. Ani hinduizmu sa nepodarilo odstrániť všetky nezmyselné spoločenské systémy. Až dodnes v Indii funguje tzv. kastový systém. Približne 160 miliónov ľudí z kasty „nedotknuteľných“ denne vykonáva podradné otrocké práce.

Aké vysvetlenie máte na to, že kresťanské spoločnosti sú vyspelejšie?

Kľúčom je podľa mňa Biblia. Po reformácii v 16. Storočí začalo veľké množstvo ľudí čítať Bibliu. Potom bola Biblia vytlačená a preložená do mnohých jazykov. Biblia menila názory ľudí. Predtým ju mohli čítať len niektorí učenci a mnísi, pretože bola v latinčine. Všetky tie hrôzostrašné biblické príbehy „zbrusovali“ myslenie čitateľov. Pomohli k tomu, aby ľudia rozlišovali čo je správne a čo nie a to ovplyvnilo západnú civilizáciu. Okrem toho sa kresťanstvo podieľalo na vývoji technológie. Rozvoj technológie nehrá v budhizme ani hinduizme žiadnu rolu. Naopak v západných kresťanských mníšskych rádoch, najmä benediktínskych, cisteriánskych a augustínskych sa technológia rozvíjala. Mnísi sa tu nie len modlili, ale robili aj rôzne výskumy.

Pre vynálezy pochádzajúce zo západu je typické že slúžili na uľahčenie každodenného života. Napr. až dodnes nosia indické ženy na hlavách džbány s vodou a musia takto prekonávať aj veľmi veľké vzdialenosti. Naopak, v západnej kultúre ľudia rozmýšľali nad tým, ako si takúto fyzicky náročnú prácu zjednodušiť. Kresťanstvo poskytuje priestor pre rozvoj nových myšlienok a technológií, pretože Biblia Boha predstavuje ako tvorcu a stvoriteľa. Naproti tomu indické spôsoby viery zjavujú bohov ako mysliteľov, či tanečníkov. Historici uvádzajú štyri dôvody, prečo je kresťanské presvedčenie základom tvorivej sily západnej technológie:

1. Biblia zdôrazňuje, že dizajn tohto sveta je výsledkom práce odborníka.

2. Biblia uvádza, že každý dobrý remeselník sa podieľa na Božom diele.

3. Biblia učí, že konáme podľa Božej vôle, keď tento svet ďalej formujeme.

4. Biblia tiež vyzýva aby sme so svojím časom narábali zodpovedne, pretože každý moment je cenný.

Ľudia už dnes nemajú chuť čítať Bibliu. Skoro každý má na poličke aspoň jednu, ale tam aj zostane.

To je nanešťastie pravda. Na druhej strane v krajinách, kde sa málo číta Biblia, sa pomerne málo čítajú aj iné knihy. Veď práve Biblia bola dôvodom, prečo sa v západnej kultúre začali čítať aj iné knihy. K tomu existuje jedna veľmi zaujímavá štúdia, ktorú vypracovali islamskí vedci: V priebehu 100 rokov je v arabskom (moslimskom) svete zverejnených menej kníh ako v španielsky - hovoriacich (katolíckych) krajinách za jeden rok. Dôvod prečo sa v Európe tak rozmohlo čítanie kníh nebol vynájdenie kníhtlače. Bolo to čítanie Biblie. Biblia je kniha, ktorá ovplyvnila zmýšľanie ľudí v západom svete. Keď zo sveta zmizne Biblia, stratí sa aj zvedavosť a túžba objavovať.

Ďakujem za rozhovor.

Facebook

Who's Online

Práve tu je 64 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy