Mimochodom, pripomeňme si, že viera v Boha ako Stvoriteľa nielenže nevylučuje objavovanie prírodných zákonov, ale historicky je jednou z hlavných motivácií k ich výskumu. Spomeňme zákony Newtona, Faradaya a Clerk-Maxwella. Oni súhlasili s Einsteinom, že veda bez viery v Boha je slepá a viera v Boha bez vedy chromá.

Pri tomto bode môžu zástancovia mýtov namietnuť: Pripusťme (kvôli argumentom), že by bolo nevedecké vylúčiť aspoň teoretickú možnosť, že nejaký boh alebo niečo iné môže zasahovať do nášho života. Existuje však skutočný dôkaz, že sa takáto nadprirodzená udalosť niekedy už stala?

Kresťania by odpovedali: Samozrejme, je veľa dôkazov v ponímaní viery - množstvo zázrakov a tiež zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Prirodzene vzniká námietka: Aké sú to dôkazy a prečo by sme ich mali prijať? Veď koniec-koncov pochádzajú z Novej zmluvy, ktorá bola písaná v období, keď ľudia nerozumeli zákonom prírody, a preto (hlavne z tohto dôvodu) boli pripravení veriť, že sa dejú zázraky, hoci tomu tak nebolo.

Tu dochádza k ďalšiemu klamu. Vezmime si napríklad príbeh z Novej zmluvy o tom, ako sa Ježiš narodil panne, bez otca z ľudského pokolenia. Tvrdiť, že starí kresťania verili tomuto zázraku iba preto, že nerozumeli zákonom prírody o počatí a rodení detí, je úprimne povedané nezmysel. Oni vedeli všetko podstatné o stálych zákonoch, podľa ktorých sa rodia deti. Ak by ich nepoznali, tak by si museli predstavovať, že deti sa rodia bez otca a bez matky. V takomto prípade by však už vôbec nepovažovali príbeh o narodení Ježiša z panny za zázrak.

V skutočnosti tým, že to ohlasovali ako zázrak, ukázali, že výborne rozumejú normálnym zákonom o rodení detí. Ak by niekto najprv nerozumel, že existujú zákony, ktoré vládnu nad udalosťami, ako by mohol vôbec prísť k záveru, že zázraky sa dejú?

Alebo si vezmime inú udalosť. Apoštol Lukáš, ktorý bol lekár vyučený poznatkom vedy jeho obdobia, začal svoju biografiu Krista vyzdvihnutím istej podobnej záležitosti (Evanjelium podľa Lukáša 1,5-25). Rozpráva príbeh o mužovi zvanom Zachariáš a jeho manželke Alžbete, ktorí sa veľa rokov modlili za syna, pretože Alžbeta bola neplodná. Keď sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho prosby budú vypočuté a jeho žena počne a porodí syna, on veľmi zdvorilo, ale pevne odmietol uveriť tejto správe. Dôvodom bol jeho vysoký vek a telo jeho manželky, ktoré už bolo zostarnuté. Mať dieťa za týchto podmienok by bolo pre nich v rozpore so všetkým, čo vedeli o prírodných zákonoch. Zaujímavé je, že nebol ateista, ale kňaz, veril v Boha a v existenciu anjelov, ako i v hodnotu modlitby. Keď sa však malo splniť to, o čo v modlitbách prosil, považoval to za zvrat v prírodných zákonoch a nebol pripravený správe uveriť. Príbeh hovorí, že ho anjel pre jeho neveru zanechal nemého.

Tento príbeh poukazuje na to, že prví kresťania neboli iba dôverčivými ľuďmi, neinformovanými o zákonoch prírody, lebo to by znamenalo, že by boli pripravení uveriť hocijakému zázraku. Oni však mali ťažkosti ako ktokoľvek iný, keď mali uveriť niečomu nadprirodzenému. Nakoniec však, pod ťarchou dôkazov pred ich vlastnými očami, boli prinútení zázrakom uveriť.

Podobne nám Lukáš hovorí, že prvými odporcami kresťanského odkazu o zmŕtvychvstaní Ježiša

Krista neboli ateisti, ale saducejskí vysokopostavení kňazi, ktorí boli veľmi nábožní; verili v Boha a modlili sa. Ale keď prvýkrát počuli o Kristovom zmŕtvychvstaní, nemohli tomu uveriť. Prijali totiž taký svetonázor, v ktorom nebola možnosť zázraku, akým je zmŕtvychvstanie. Preto je domnienka, že sa kresťanstvo zrodilo v predvedeckom dôverčivom svete, jednoducho klamná. Staroveký svet poznal prírodné zákony, ktoré nepripúšťali mŕtvym vyjsť z hrobov. A tak môže kresťanstvo oprávnene argumentovať, že istý muž skutočne vstal z mŕtvych – i napriek prírodným zákonom.

Niektorí súčasníci (hlavne tí, ktorých svetonázor sa podobá svetonázoru starovekých saducejov) sa vzhľadom k vedeckým názorom mylne pokúšali urobiť Kristov odkaz vierohodnejším, a to celkovým vylúčením zázrakov z Novej zmluvy a uvádzaním iba Ježišovho etického učenia. Toto však nezaváži. Nová zmluva v prvom rade hlása, že zmŕtvychvstanie Ježiša nie je povrchná a zbytočná výzdoba Kristovho odkazu, ale tvorí jeho srdce. Ak odstránime srdce, zničíme odkaz. A ak Nová zmluva uvádza zmŕtvychvstanie ako to najdôležitejšie, je zbytočné, aby sa ľudia 2000 rokov po udalosti dohadovali, že je možné vynechať zázraky, a kresťanstvo aj tak môže existovať ďalej.

Iní súčasníci sa pokúsili o pochopenie zmŕtvychvstania, nakoľko pokrok vo vedeckom ponímaní prírodných zákonov umožňuje uveriť zmŕtvychvstaniu Krista. Jedným zo základných prírodných zákonov, ktoré veda objavila a neustále ho proklamuje, je II. zákon termodynamiky, ktorý učí, že vesmír sa ako celok zmenšuje a entropia (neusporiadanosť) sa zväčšuje. Ale ak sa vesmír zmršťuje, je sotva možné uveriť, že sa toto dialo od vekov. Veda samotná učí, že musel byť moment, v ktorom nastal proces spätného chodu. Ak by sa to niekedy v minulosti udialo, nie je nemožné a ani nevedecké uveriť v zmŕtvychvstanie Krista, t.j. že jeho mŕtve telo ožilo a vyšlo z hrobu. Okrem toho veda učí, že ak bola entropia vesmíru považovaná za narastajúcu, potom môžu nastať situácie, kde entropia zaznamenáva miestny pokles. Zo semien vyrastú stromy, ktoré ďalej prinesú ovocie. A my vieme, že toto je možné vďaka tomu, že zem dostáva ohromný príkon energie od samotného Stvoriteľa: „...jeho nesmierne veľká moc... túto moc dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych.“ (List Efezským 1 ,19-20).

Napriek tomu majú niektorí ľudia stále ťažkosti v chápaní týchto veci, čo zdôvodňujú nasledovne:

Dôkaz, ktorý uvádza Nová zmluva, je nám veľmi vzdialený. Ako si ho môžeme sprístupniť? Nakoniec, Kristovo zmŕtvychvstanie a zázraky vo všeobecnosti – to v podstate nie sú veci, ktoré sa dejú každý deň v týždni, ani každý týždeň v roku. Nemáme nijakú modernú skúsenosť, ktorú by sme zobrali ako základ na porovnanie a ako kritérium, prostredníctvom ktorého sa dá zvážiť ich dôveryhodnosť. Mame snáď veriť všetkému, čo je v Novej zmluve, len preto, že je to tam napísané?

Odpoveďou Novej zmluvy je, že na pozadí týchto zázrakov existuje veľa závažných skutočností, ktoré podporujú ich dôveryhodnosť. Na začiatok môžeme spomenúť rozdiel medzi zázrakmi, ktoré urobil Ježiš, a medzi naivnými príbehmi o zázrakoch, ktoré vymysleli dôverčiví ľudia v neskorších

storočiach. V týchto neskorších príbehoch ľudia ronili „krvavé“ slzy, vlci sa menili na ľudí a vtáci boli stvorení z hrúd hliny. Avšak príbehy, ktoré opisujú zázraky v Novej zmluve, sú od toho vzdialené. Kristove zázraky boli v zhode s normálnym procesom v prírode. Keď Ježiš zázračne vyrobil víno, nevykúzlil ho zo vzduchu, ale požiadal o vodu a tú premenil na víno. Toto sa v prírode deje každý rok, keď sa spojí vínna réva s pôdou, slnkom a dažďom. Ak by Kristus neprimerane vytvoril víno zo vzduchu, mohli by sme sa domnievať, že tu bola akási cudzia magická sila, ktorá nerešpektuje prírodu a jej zákony. Kristove zázraky sú však dôkazom rešpektu voči prírode, čo sa od Stvoriteľa prírody dá očakávať.

Ďalej môžeme posúdiť morálnu kvalitu jeho zázrakov. Ani jedným zázrakom nikoho neporanil, alebo nezničil nepriateľov.

Poučné sú tiež termíny, ktoré Nová zmluva pre Ježišove zázraky používa. Niekedy sú nazvané slovom, ktoré označuje „skutok z moci“, pri iných príležitostiach sú nazvané slovami „div“ alebo „predzvesť“. Obe tieto slová označujú, že Kristus zámerne predviedol svoju nadprirodzenú moc, aby na seba upriamil pozornosť. Okrem toho mali jeho zázraky i funkciu znakov, upozorňujúcich na veľké duchovné zdroje, ktoré Kristus dokázal sprístupniť všetkým ľuďom zo všetkých dôb i miest. Toto je aspekt Kristových zázrakov, ktorý je čiastočne zdôraznený pisateľom štvrtého evanjelia. Apoštol Ján používa pre zázrak slovo „znamenie“. Opisuje to v príbehu, ako Ježiš zázračne rozmnožil chleby. Urobil to nielen preto, aby nasýtil ľudské žalúdky, ale aby pritiahol pozornosť na to, že on sám je chlebom života, ktorý môže nasýtiť duchovne hladných ľudí všetkých čias, ktorí mu veria a prijímajú ho ako Spasiteľa a Pána.

Táto možnosť zostáva otvorená aj pre nás, aby sme si osobnými skúsenosťami overili, či je to pravda alebo nie.

Poslednou skutočnosťou je to, že Kristus na tretí deň vstal z mŕtvych, čím ukázal, že žije aj dnes a je pripravený prostredníctvom svojho Ducha vstúpiť do osobného priateľstva s nami, ak sme my na druhej strane pripravení vstúpiť do osobného vzťahu s ním. Ako v ktoromkoľvek inom priateľstve,

nemôžeme zakúsiť jeho realitu, pokiaľ nie sme pripravení do neho vstúpiť. Tu je možnosť „vstupu“ otvorená pre nás všetkých. To je to, čo má na mysli aj Ján, keď hovorí o Ježišových zázrakoch: „Toto je napísane preto, aby ste verili, že Ježiš je Kristus (Spasiteľ, Syn Boží) a veriac aby ste mali život v jeho mene.“ (Ján 20,30).

Tento pokus môže urobiť každý človek. Ak je Ježiš naozaj Boží Syn, evanjelium Jánovo k nám môže prísť so svojou mocou. Je to Božia cesta, ako sa môžeme stretnúť s Ježišom. Milióny ľudí si overili, že cez čítanie Božieho odkazu v Biblii sa im Boh dal spoznať osobne. Nemôžeme odpísať všetkých ako hlupákov. Jediný pravdivý vedecký postup, ktorý existuje, je preveriť tieto tvrdenia praktickým experimentom – osobným prečítaním si zvesti o Ježišovi Kristovi z Biblie.

prof. Dr. John Lennox a prof. Dr. David Gooding

Facebook

Who's Online

Práve tu je 186 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy