Matej Tóth je slovenský atlét, chodec na 50 km, ktorý počas svojej doterajšej športovej kariéry dosiahol nemálo úspechov. Medzi tie najväčšie patrí víťazstvo na Majstrovstvách sveta v Pekingu 2015, olympijské víťazstvo v Riu 2016, strieborná medaila z Majstrovstiev Európy v Berlíne 2018. Okrem toho je manželom, otcom dvoch dcér, kresťanom a človekom, ktorý inšpiruje svojím životom mnoho ľudí. Ponúkame vám náš druhý rozhovor s ním – v ktorom sme načreli opäť o čosi hlbšie.

Matej Tóth je slovenský atlét, chodec na 50 km, ktorý počas svojej doterajšej športovej kariéry dosiahol nemálo úspechov. Medzi tie najväčšie patrí víťazstvo na Majstrovstvách sveta v Pekingu 2015, olympijské víťazstvo v Riu 2016, strieborná medaila z Majstrovstiev Európy v Berlíne 2018. Okrem toho je manželom, otcom dvoch dcér, kresťanom a človekom, ktorý inšpiruje svojím životom mnoho ľudí. Ponúkame vám náš druhý rozhovor s ním – v ktorom sme načreli opäť o čosi hlbšie.

Pred vyše rokom sme sa bavili o šťastných chvíľach i úskaliach Vašej športovej kariéry, rodine, životných hodnotách, viere v Boha. Pri poslednej otázke ste povedali, že ak by ste na káve sedeli s Pánom Bohom, opýtali by ste sa ho, ako sa má. Krásne. Tak zväčša začíname rozhovor s priateľom. Má Váš vzťah s Bohom i rozmer priateľstva? Je priateľstvo medzi Bohom a človekom vôbec možné?

Matej: Môj vzťah takú podobu určite má. Veď na koho sa obraciame denno denne s prosbami a komu ďakujeme za pomoc? Väčšinou priateľovi. Dobrý priateľ odpúšťa, nezištne pomáha, má nás rád. Ja v tom všade vidím Boha.

Každý človek má vlastnú cestu hľadania Boha. Ako ste sa vlastne stali veriacim, čo Vás výrazne ovplyvnilo v rozhodnutí nežiť život bez Boha?

Matej: U mňa to bol prirodzený proces výchovou v kresťanskej rodine. Ale aj napriek tomu, že som do kostola chodil od malička a mal všetky sviatosti vo veku ako väčšina detí na Slovensku, aj tak som musel na samotnú vieru a vzťah prísť sám. Nepamätám si síce presný vek alebo udalosť, ktorá by to vo mne zmenila, ale pravdepodobne sa môj úprimnejší vzťah (Keď chodia deti do kostola nie je to úplne úprimné a z vlastného presvedčenia. Väčšinou len počúvajú rodičov.) s Bohom vybudoval až v dospelosti. Keď som sa osamostatnil, keď sa nám narodili deti. Keď som si uvedomil, ako veľmi som vďačný Bohu za všetko, čo mám. 

Ktorá pasáž v Biblii je pre Vás zvlášť dôležitá alebo obľúbená?

Matej: Možno je to ovplyvnené rodičovstvom a tým, že túto pasáž sme si často s deťmi čítali. Navyše je spojená s najkrajšími sviatkami roka. Je to narodenie Ježiška v Betleheme.

Veríte v nebo a peklo? Ak áno, ako si ich predstavujete?

Matej: Verím v život večný. Ale nemyslím si, že existuje peklo so Satanom a ohňami. Myslím si, že peklo je prázdnota. Nič. Nebo, alebo raj je pre mňa úplny opak. Nekonečný stav vedomia v naplnenosti, pochopení, povznesení, čistote a láske.

Iste ste sa  nie raz stretli s tvrdením: „Ak je Boh dobrý a milujúci, prečo dopúšťa zlo a utrpenie vo svete?“ Našli ste uspokojivú odpoveď na túto otázku sám pre seba?

Matej: K odpovedi na túto otázku mi veľmi pomohla kniha Chatrč. Boh je ako náš rodič, ktorý nás tak miluje, že nám necháva slobodu sa rozhodovať. Že aj jeho bolí, keď trpíme, že aj on sa trápi, keď jedno z jeho detí zhreší. Ale ako každý rodič, berie tie útrapy na seba, odpúšťa, zachraňuje. A niekedy sme možno príliš obmedzení týmto životom a on to vidí v širších súvislostiach. Porekadlo „všetko zlé je na niečo dobré“ platí väčšinou aj v našom chápaní a to ešte nechápeme svet, ktorý je mimo nášho poznania. Samozrejme, aj ja sa niekedy pýtam: „Prečo Bože? Prečo si to dopustil?“ A to som nezažil skutočné tragédie. Asi ťažko by moje slová akceptovali rodičia, ktorým zomierali vlastné deti v náručí. Ale verím, že raz všetci pochopíme, prečo sa dejú aj hrozné veci.

Kvôli svetovej epidémii bola letná olympiáda 2020 definitívne presunutá na leto 2021. Máte skvelú formu, dlho ste makali na príprave, Váš plán bol ukončiť atletickú kariéru čo najúspešnejšie práve na tomto podujatí tento rok. Ako sa vysporiadavate s týmto novým scenárom?

Matej: Hlavne v kľude a v pokoji. Veľké rozhodnutia nechcem robiť s horúcou hlavou. Čas ukáže. V mojom rozhodnutí bude kľúčové zdravie. Ak bude moje telo fyzicky schopné zvládnuť ešte jednu prípravu, tak verím, že vďaka obrovskej podpore, ktorú mám, to zvládnem. Každopádne som nad vecou a určite by to nebola najväčšia tragédia, ak by som na olympiádu nešiel.

Krízová situácia v súvislosti s hrozbou šírenia nákazy nás donútila byť dlhodobo doma. V čom je to náročné pre vašu rodinu, pre Vás ako športovca? A naopak, priniesol tento mimoriadny čas aj niečo pozitívne? Aké negatívne a aké pozitívne aspekty pozorujete, že pandémia vniesla do našej spoločnosti a medziľudských vzťahov?

Matej: Zo športovej stránky je to veľmi obmedzujúce. Tréning mám značne obmedzený, nefunguje športová infraštruktúra, nemôžeme pretekať, regenerovať, cvičiť v stopercentných podmienkach. Ale opäť sa na to pozerám cez širší objektív. V dnešnej dobe je asi tisíc vecí dôležitejších ako šport a moje záujmy. V prvom rade je zdravie. Potom treba riešiť, aby sa na dne neocitli najviac dotknuté firmy a živnostníci, lebo to je tiež veľké množsvo ľudských osudov, ktoré sa môžu ocitnúť na mizine. Samozrejme, aj rušenie pretekov a súťaží súvisí s množstvom krachov a strát živobytia.

Matej: Ale pre mňa je úplne prirodzené hľadať vo všetkom zlom niečo dobré a zamerať sa na to. A aj v tejto situácii je množstvo vecí, ktorých sa dá chytiť. Okrem tých globálnych – ako je zníženie znečistenia planéty, uvedomenie si, akým zbytočným veciam ľudstvo prikladalo význam a naopak aké vzácne veci sme si nevážili – je pre mňa osobne najväčším pozitívom, že som s mojimi dievčatami neustále spolu. Po náročnej zimnej príprave, keď som bol od januára 6 týždňov v zahraničí, sme si stále vzácni a užívame si karanténu.

Ďakujeme pekne za rozhovor! Prajeme Vám, nech pozitívne životné nastavenie a priateľstvo s Bohom robia Váš život i naďalej zmysluplným, radostným a dobrodružným.

Facebook

Who's Online

Práve tu je 28 návštevníkov a žiadni členovia on-line