Keby naozaj existoval dobrý boh, na svete by nebolo toľko utrpenia.

Dobrý Boh a utrpenie sa navzájom nevylučujú. Boh stvoril ľudí ako slobodné bytosti. Práve preto, že je dobrý, z nás nechcel mať robotov. Nechcel, aby sme ho poslúchali len preto, že musíme. Chcel, aby sme mali slobodu rozhodnúť sa žiť s ním, alebo bez neho. Prví ľudia urobili chybu a svoju slobodu použili zle. Aj my dnes robíme chyby a so svojou slobodou nakladáme zle (klameme si, závidíme si, okrádame sa…atď.) a s dôsledkami týchto chybných rozhodnutí – utrpením, potom musíme žiť. Bohu však naše utrpenie nie je ľahostajné. Záleží mu na nás. To preto nás nenechal trpieť samých, no prišiel trpieť s nami. Ježiš (Boh v tele) si odniesol následky našej zle použitej slobody na vlastnom tele.
Boh nie je zodpovedný za naše utrpenie. Je zodpovedný za našu slobodu. Utrpenie je dôsledkom zlého nakladania so slobodou.

Ježiš je vymyslená rozprávková postava.

Je mnoho historických spisov nekresťanských historikov z tých dôb, ktorí potvrdzujú reálnu existenciu Ježiša z Nazaretu. Cornelius Tacitus (1.storočie n.l.), židovský historik Josephus Flavius, či judaistický náboženský text Talmud potvrdzujú, že Ježiš naozaj existoval, hoci ani jeden z textov a ich autorov nemal dôvod snažiť sa preukázať jeho existenciu. Ježiš bol rovnako historická postava ako cisár Nero, Napoleon, alebo Kennedy. Je už len otázne, ako mohol mať obyčajný tesár z Nazaretu taký obrovský vplyv, že zmenil svet a jeho narodenie rozdelilo dejiny ľudstva na dva letopočty - pred a po Kristovi.

Je jedno, v čo verím, aj tak všetky náboženstvá smerujú k láske a tolerancii.

Je síce pravda, že náboženstvá, aj kresťanstvo majú aj pozitívne morálne apely a dopady, ale primárne je viera v Krista o inom. Kým všetky náboženstvá ponúkajú recept, ako sa zdokonaľovaním šplhať po rebríčku vyššie k Bohu, alebo k sebarealizácii, jedine kresťanský Boh ponúka človeku radikálnu milosť bez nutnosti čokoľvek pridávať. A to vierou v Ježiša Krista.

Keď vidím, ako sa mnohí kresťania správajú, nechcem mať s kresťanstvom nič spoločné.

Kresťanstvo nie je klub dokonalých ľudí. Kresťanom je ten, kto si uzná svoju nedokonalosť a poprosí Boha o odpustenie a nový život. Ak je takýto človek úprimný, Boh mu odpúšťa a jeho život sa radikálne mení. Máme vo svojom okolí aj plno pokrytcov, ktorí hovoria jedno a robia druhé, ale takých ľudí je veľa na mnohých miestach. Preto zdôrazňujeme rozdiel medzi kresťanstvom ako náboženstvom a kresťanstvom ako úprimnou vierou v Ježiša Krista ako svojho spasiteľa.

tím jpk

Facebook

Who's Online

Práve tu je 58 návštevníkov a žiadni členovia on-line