Ahoj Janka. Včera som bola u mojej psychologičky. Otvorila som tam svoje emócie pri spomienke na otca v klietke spred 11 rokov, keď bol na psychiatrickom oddelení pre hlboké depresie a agresivitu obrátenú k sebe do vnútra.

To, čoho som sa bála, vyšlo teraz na svetlo a Svetlo sa dostalo na miesta, kde bola ešte tma - vzťah k môjmu biologickému otcovi bol zanesený túžbou po pomste, strachom, pýchou, právom na trest a neskutočnou hanbou. Práve realita klietky, teda fakt, že otec bol v nej a nemohol sa dostať ku mne, aby mi ublížil, ma oslobodila od strachu z prejavovania emócií - tak som dala zo seba von takmer všetko čo som nesmela počas života v jeho blízkosti prejavovať.
Vlastne otec mi svojim životom dal šancu poznať, že fanatizmus a rigidita nevedú k životu v slobode, že si môžem zvoliť inú možnosť. Nie nariadenia a predpisy, zákony a zásluhy skutkov, ale načúvanie vnútornému jemnému hlasu. Hlasu, ktorý mi šepká v tichosti o úcte a pokoji, o dôstojnosti a tušení lásky.

“V imaginácii som vyslobodila ocka z klietky a vzala ho do náručia, bol dušou ako malé bábätko, plakali sme spolu šťastím.”

O milovaní sa navzájom, na spôsob Ježiša Krista a Jeho i nášho Otca, o milovaní doslova až za hrob; tam, na kríži, tam v prijatí našich bolestí a omylov a pádov - v tej najväčšej odlúčenosti od Otca a predsa v prenesmiernom milovaní Jeho i nás; tam na Golgote miloval Otec Syna najintenzívnejšou láskou a nás miloval tam najvrúcnejšie.A táto Jeho láska nikdy neprestáva, bola tu stále, v rovnakej intenzite ako vtedy tak i teraz.

A tak otcove správania sa voči mne, ktoré ma na jednu stranu navonok poškodili, stávajú sa teraz práve miestom, ktoré sa otvorilo a kadiaľ môže plynúť Svetlo a jas Jeho (Božieho) milovania. Ako inak by som poznala a skúsila, čo je Svetlo, ak by som nepoznala tmu? Akú cenu by mala pre mňa sloboda, ak by som neskúsila na vlastnom tele i duši reťaze závislosti a okovy hriechu? Čo by pre mňa znamenalo vykúpenie Ježišom Kristom, keby som neskúsila otroctvo a porobu? Aký zmysel by mi dávalo vyslobodenie Jeho krvou, keby som nepoznala spútanie?

“A ukázala som ockovi, že ak sa emócie prejavujú, oslobodzujú nás.”

V imaginácii som vyslobodila ocka z klietky a vzala ho do náručia, bol dušou ako malé bábätko, plakali sme spolu šťastím...

Pred tým som však ešte z druhej strany klietky vybalila všetky svoje uzavreté emócie, vybláznila som sa a vyjašila, vrieskala a správala sa ako bláznivá opica - doslova, následne na to som vyplakala všetko, čo som nesmela doma vyplakať... A ukázala som ockovi, že ak sa emócie prejavujú, oslobodzujú nás - ak ich v pravde a úprimnosti vybalíme.... Také aké sú...

Potom som mu ešte poďakovala za tento dar, že mi ukázal, že život v rigidite vedie do väzenia, aby som ním už nemusela prejsť ja.

"Ľúbim Ťa, ocko, a ďakujem, že si prešiel svoju cestu a splodil si ma, aby som mohla prejsť ja tú svoju."

Ester

Facebook

Who's Online

Práve tu je 41 návštevníkov a žiadni členovia on-line