Nákazlivá túžba
Spomínanie na René Girarda

„Spravil si z môjho syna Girardistu“

Nevedel som povedať, či kolega, ktorý mi toto povedal, to myslel ako obvinenie alebo ako pochvalu či ako nárek. Napriek tomu, tak mimovoľne svedčil o pravdepodobnosti teórie René Girarda v samej podstate myšlienky, že túžba je nákazlivá. Jeho syn bol nakazený mojim nadšením pre Girardovu prácu, lebo ako by Girard povedal : požičal si moju túžbu. Neprekvapilo ma to. Takmer bez výnimky, študenti reagujú priaznivo na Girardovu prácu spôsobom, akým nereagujú na žiadnych iných mysliteľov. V niektorých prípadoch stretnutie s Girardom, mení ich životy, tak ako zmenil aj mne.

René Girard zomrel v 4.novembra vo veku 91 rokov. Narodil sa v Avignone vo Francúzku. Bol profesorom francúzštiny, literatúry a kultúry na Standfordskej univerzite od roku 1981. V roku 2005 bol zvolený do Académie Française. Školený historik bol tiež literárny teoretik a antropológ kultúry a náboženstva. S charakteristickou skromnosťou Girard sám seba opísal ako výskumného pracovníka, ktorý neurobil nič viac ako len upozornil na iné predstavy o ľudských vzťahoch a kultúre, ktoré už boli prítomné v spisoch veľkých románopiscov a dramatikov (najmä u Shakespeare) a v Biblii.

V centre jeho myšlienky sú 3 prepojené postrehy. Prvý (a možno najzásadnejší) je tvrdenie, že ľudská túžba je mimetická alebo imitatívna. Jeho druhý postreh je, že konflikty generované mimetickou túžbou sú riešené prostredníctvom obetných baránkov, buď ako jednotlivé obete, alebo ako ohrozené skupiny. Tretí (a najviac kontroverzný) postreh potvrdzuje úlohu Biblie v odhaľovaní obetných baránkov a odhaľuje Boha, ktorý sa stavia na stranu obetí.

Keď povieme, že túžba je „mimetická“ znamená to, že túžime po tom čo druhí, ktorých sme si vzali za vzor. (často bez toho, aby sme si boli vedomí, že tak robíme) . Je to model – náš vzor, ktorý prináša našu túžbu do existencie cez jeho vlastné túžby. Objekty získavajú na hodnote nie kvôli ich vnútorným kvalitám ale preto, že po nich túžia iní. Pre moderných individualistov presvedčených o jedinečnosti a spontánnosti ich túžby pojem mimetické túžby môže znieť nepravdepodobne alebo zarážajúco. Ale zďaleka neuráža ľudskú spontánnosť alebo slobodu, schopnosť byť ovplyvnení túžbami iných je presne tá vec, ktorá z nás robí ľudí v prvom rade.

Bohužiaľ mimetická túžba môže viesť k rivalite, ku konfliktom a časom aj k násiliu. Model / vzor sa môže stať rivalom keď sa túžba zbieha na ten istý objekt. Vzájomne posilňujúci vzťah mimetickej túžby znamená, že súperi sa ľahko stanú posadnutí jeden druhým, dokonca aj potom, čo požadovaný objekt túžby stráca dôležitosť. Mimetická túžba je vysoko nákazlivá, osobné konflikty vyžarujú von, tvoria frakcie, a sociálne väzby sa začnú štiepiť. Končí to následným chaosom, keď si skupina vyberie ľubovoľnú obeť, ktorá je z tejto krízy obviňovaná. Mier je obnovený kolektívnou vraždou alebo vylúčením tohto obetného baránka. Sociálna stabilita sa získala na úkor obete, ktorá je ako zázračný zdroj nového obnoveného poriadku často božská. Rituálne ľudské obete opakujú prospešný čin a zabezpečia, že komunita neupadne späť do chaosu. Podľa Girárda sakralizované násilie je základom náboženstva a aj kultúry.

Samozrejme systém obetného baránka funguje iba do tej miery, pokým tí čo „obetujú baránka“ nepochopia čo robia. Prenasledovatelia kolektívne nesúhlasia s poškodzovaním nevinných ľudí, musia byť presvedčení, že trestajú vinných. Nevinnosť obetí musí ostať bez povšimnutia, ak má byť obetovanie baránka účinné. Podľa Girarda, mýty sú príbehy prerozprávané z pohľadu prenasledovateľov, v ktorých hlasu obetí nie je nikdy dovolené objaviť sa. Biblia odhaľuje tieto bludy, a líči Boha ako sa stavia na stranu obetí a ukazuje, že Boh nemá nič spoločné s násilím. Odhaľovanie obetného baránka a identifikácia Boha s obeťami dosahuje svoj vrchol v pašiových príbehoch evanjelií. Girard tvrdí, že musíme ešte predstihnúť poznatky obsiahnuté v biblickom texte, pretože ľudstvo odoláva vzdať sa mechanizmu obetného baránka, ktorý slúži tak veľmi dobre – hlavne kvôli faktu, že ostávame slepí k našej vlastnej spoluúčasti pri obetných baránkoch a neuvedomujeme si ako hlboko je to zakorenené v našich inštitúciách a postupoch.
Dohromady Girardove tri základné postrehy majú neobyčajnú vypovedaciu silu. Milostné trojuholníky, politika na pracovisku, globalizácia, terorizmus, archaické náboženstvo, psychológia, literárne analýzy a kresťanská teológia, tieto zdanlivo nesúrodé javy možno chápať v ich vzájomnej previazanosti ak sú interpretované cez optiku mimetickej teórie.

Po prvom stretnutí s Girardovou myšlienkou takmer pred 20timi rokmi, som si rýchlo uvedomil, že ak má pravdu, musím znovu prehodnotiť takmer všetko, čo som si myslel, že viem o kresťanstve, náboženstve, túžbe, násilí a kultúre. Našťastie som nemusel začať od nuly vďaka pozoruhodnej práci teológa Jamesa Alisona a priekopníckej práci Raymunda Schwagera, S.J. a jeho kolegom v Insbrucku. Títo teológovia predstavujú iba pár z tých, ktorí sú zapojení do uplatňovania Girardových postrehov nielen cez akademické disciplíny ale aj v pastoračnej praxi a duchovnosti.

Girard sám bol neprestajným povzbudením pre tých, ktorí mali záujem o jeho prácu a zostanem mu navždy vďačný za jeho podporu a láskavosť. V roku 2005 som bol pozvaný k účasti na týždňovom seminári s ním v Stanforde. Bola to tá najväčšia akademická skúsenosť v mojom živote. Počas tohto týždňa, on a jeho rovnako láskavá manželka Martha nás privítali v jeho dome, kde som si po prvý krát uvedomil, že citróny rastú na strome (René mi povedal, aby som sa ponúkol). O pár rokov neskôr, keď som sa uchádzal o pozíciu riadneho profesora pomohlo mi odporúčanie od člena l'Académie Française. René Girard bol človek milosti a pokory, ktorý nikdy nevyhlasoval, že táto jeho teória môže vysvetliť všetko. Keď som vyučoval jeho teóriu, pripomínal som svojim študentom, že sila teórie sa neposudzuje podľa toho či pripúšťa nejaké výnimky (pretože všetky teórie to robia) ale podľa toho, ako veľmi sama teória vlastne vysvetľuje.
Podľa tohto kritéria, myšlienka René Girarda nie je nič menej než udivujúca.

John Ranieri
Preklad: Martina Murínová

Facebook

Who's Online

Práve tu je 57 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy