Keď sa dostávame ku skutočnej skúsenosti utrpenia, je to práve takáto viera a nádej, ktorá nás robí najviac schopnými znášať ho. Ateizmus túto vieru a nádej úplne odstránil, a tým odstránil akýkoľvek, hoci aj skrytý zmysel. A to nielen bolesti a utrpenia, ale dokonca života samotného. Čo môže ateizmus povedať mladej tridsaťtriročnej matke, ktorej stanovili diagnózu nevyliečiteľnej zhubnej rakoviny? Nedokáže jej poskytnúť žiadnu nádej. Musí jej povedať, že akokoľvek je to znepokojujúce, jej utrpenie je nezmyselné a bez hodnoty. Jej bolesť je veľká, no ateizmus ju môže jedine uvrhnúť do duševného a duchovného väzenia, kde môže jasne vidieť, že nejakým hlúpym a neosobným silám ide o výsmech z jej racionality, zničenie jej citu pre estetiku, rozbitie všetkého jej zmyslu pre účelnosť a zredukovanie jej intelektu na nezmyselnú ničotu. Dokonca si tie sily ani neuvedomujú, že to vykonali.

Nemali by sme však podľahnúť týmto nepodloženým a pochmúrnym tézam ateistických teórií. Máme solídne a presvedčivé dôkazy pre uvažovanie, že existencia utrpenia vo vesmíre i v našich osobných životoch nie je nezlučiteľná s existenciou všemocného, múdreho a milujúceho Stvoriteľa. V skutočnosti my sami – ak nad tým premýšľame – môžeme dôjsť k záveru, že nie všetko utrpenie je absolútne zlé; časť z neho pôsobí aj pozitívne.

Zastavme sa najprv pri najväčšom dôkaze zo všetkých. Nielenže je tu všemocný a milujúci Stvoriteľ, ale on sám nám o predmete utrpenia podrobne hovorí na mnohých miestach Biblie. Pripúšťa, že nedáva odpoveď na každú otázku, ktorú v tejto oblasti máme. Uisťuje však tých, ktorí mu smelo dôverujú, že on má pre nich zámer, ktorý keď bude dosiahnutý, bude znamenať viac než iba ospravedlnenie všetkej bolesti, akokoľvek veľkej, ktorou sme mohli trpieť.„Naše terajšie ľahké súženie – hovorí – nám prinesie nesmierne veľkú váhu večnej slávy,“ (Druhý list Korintským 4, 16-18), a „... vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ (list Rímskym 8, 28).

„Ale veď toto sú len slová,“ – povie niekto, „ako im máme veriť?“ Keď bolesť mučí naše nervy a tlačí na naše emócie, potrebujeme niečo viac, než len obyčajné slová; niečo viac ako studené, intelektuálne argumenty, niečo, čo by nás presvedčilo, že to všetko je zmysluplné a že to v konečnom zmysle stojí za to. Tak či onak, aké právo mal tento všemocný Stvoriteľ uskutočniť plán,ktorý pre nás zahrňuje toľké utrpenie? Ako sa v tom prejavuje jeho predpokladaná láska?

Božou odpoveďou nie sú iba slová, ale čin. Je to kríž jeho Syna. Táto odpoveď šokovala svet, keď ju ľudia počuli prvýkrát. Ako vtedy, tak i dnes žije množstvo ľudí, ktorí majú falošné predstavy o všemocnom a dokonalom Bohu, ktorý nikdy netrpí a ktorý by ani nikdy trpieť nemal. Ale pravda je iná. Existencia utrpenia nie je niečo, čo by nebolo v súlade so všemocným, múdrym a milujúcim Bohom. Z lásky k nám, pre našu záchranu a pre našu večnú radosť a slávu, Boh, on sám v osobe Ježiša Krista vstúpil do nášho padnutého a trpiaceho sveta, kde trpel viac ako ktokoľvek z jeho stvorenstva a viac ako všetci spoločne. Podal nám nesporný dôkaz toho, že nás miluje a že je k nám lojálny. Na kríži hovorí rečou srdca priamo k našim srdciam. Nejde mu o to, aby nás presvedčil len rozumovo, ale čo je dôležitejšie, aby získal aj našu lásku a dôveru. Na tomto podklade nás prosí, aby sme mu dôverovali v čase i v nečase, v utrpení i v radosti, až do večnosti.

Už sme naznačili, že nie každé utrpenie je absolútne zlé, ba niektoré má pozitívny účinok. Preskúmajme teraz tento bod, spolu s niekoľkými príkladmi, podrobnejšie. Bolesť poraneného prsta nás bude automaticky viesť k tomu, aby sme prst odtiahli z miesta nebezpečenstva a vyhli sa tak jeho úplnému zničeniu. Bolesť v hrudi nám môže signalizovať prítomnosť srdcovej choroby, a tým nám poskytuje príležitosť liečiť ju skôr, ako sa stane smrteľnou. Strach z fyzickej bolesti nás vedie k tomu, aby sme boli opatrní pri manipulácii s nebezpečnými vecami, ako je oheň či radiácia. Strach z bolestných následkov môže obmedzovať nemorálnosť – tak je to s AIDS. Je zrejmé, že každá takáto bolesť je osožná.

Ďalej, mnoho ľudí ochotne prijme veľkú dávku bolesti, a to pre nič viac, ako pre radosť z ragbyovej hry. Bolesť nôh tanečníka baletu môže byť krutá. Ale zábava z hry a artistické výkony baletu sú považované za niečo, čo prevyšuje túto sprievodnú bolesť, i keď je značná.

Podobne i väčšina ľudí je pripravená dobrovoľne podstúpiť ťažkú bolesť, ak je to jediný spôsob obnovy zdravia, ako napríklad operácia. Dostojevskij napísal: „Bolesť a utrpenie sú vždy nevyhnutným predpokladom pre dôkladné poznanie a prehĺbenie srdca. Zdá sa mi, že skutočne veľkí ľudia musia na zemi zažiť veľkú bolesť


Prof. Dr. JOHN LENNOX a Prof. Dr. DAVID GOODING

Úryvok z knihy "VEDÚ VŠETKY NÁBOŽENSTVÁ K BOHU?". Ak by Vás tento text zaujal, môžete si túto knihu bezplatne a nezáväzne objednať - stačí, keď nám napíšete a my Vám ju zašleme na Vami uvedenú adresu

Facebook

Who's Online

Práve tu je 195 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy